Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Zo života ruských násosiek

Slovenské vydavateľstvo Slovart má dvadsaťpäť rokov. Štvrťstoročie vydávania kníh je, myslím si, pádny dôvod na menšiu oslavu. Pri tejto príležitosti si na nás kompetentní vymysleli narodeninovú edíciu – SLOVART 25 – obsahujúcu tituly rôznych žánrov od slovenských i svetových autorov, ktoré sú pre slovarťákov niečím špeciálne a výnimočné. Mnohé z nich už boli viac-menej nedostupné, takže znovuvydanie v krásnom novom šate je rozhodne vítané.

Mňa konkrétne príjemne teší, že si do tejto privilegovanej skupinky našla cestu aj kultová novela Moskva – Petušky od ruského klasika Venedikta Jerofejeva. Útle dielko, ktoré býva častokrát označované za akúsi bibliu ruských alkoholikov.

Zachytáva tragickú odyseu notorika Venečku cestujúceho vlakom z Moskvy do letoviska v Petuškách. Jeho strastiplná púť je rozdelená do kratších kapitol-medzistaníc. Počas jednotlivých zastávok sa Venečka statočne nalieva kadejakými pekelnými špiritusmi, zloženie ktorých sa, pre každý prípad, zisťovať neodporúča. Následne v opileckej agónii rozpriada rozhovory s kadekým – entity z nie celkom štandardných svetov nevynímajúc.

V delirickej kakofónii sa šialenou rýchlosťou striedajú hlasy cestujúcich s Venečkovými vnútornými monológmi, štedro obohatenými o preludy v podobe hlasu božieho či satanovho. Aj tie sú však prijateľnejšie než otrasná každodennosť boľševickej reality...

Jerofejev na malom priestore zručne kombinuje fikciu so skutočnosťou, jemný humor s drsným cynizmom, hrejivú ľudskosť s opileckým hulvátstvom, pochopenie s odsúdením a výsmechom. S minimom prostriedkov dokáže vytvoriť veľavravné a veľmi neutešené svedectvo o rozsiahlosti sovietskeho marazmu, kde cesta k najsvetlejším zajtrajškom viedla hádam len cez permanentnú vychlastanosť. Jedna nepochopiteľná absurdita strieda druhú. Typická odovzdanosť osudu prirodzene vyvoláva silné emócie. Dojímavosť textu funkčne podtrhuje nervná atmosféra, ktorá v závere prechádza až do akejsi klaustrofóbnej paranoje, kedy je skutočne ťažké rozlíšiť realitu od delirických halucinácií.

Moskva – Petušky teda s veľkou dávkou trpkej irónie popisujú pocity rezignácie, strádania i každodenného zmaru v boľševickej ríši. V širšom kontexte sa dá povedať, že vyznievajú ako tragikomická fraška, parodizujúca absolútnu neschopnosť sebareflexie vtedajšej doby, ktorej katastrofálne následky sužujú ruskú spoločnosť až do dnešného dňa.

Vynikajúce dielko v smutnosmiešnom duchu vykresľujúce obrovskú tragédiu.


Venedikt Jerofejev: Moskva - Petušky.

Vydal: Slovart 2016

Preklad: Jaroslav Marušiak

168 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Moskva - Petušky

Moskva - Petušky

Venedikt Jerofejev

„Jerofejev stvoril svet, v ktorom triezvosť je anomália, opilstvo zákon a Venička jeho prorok.“ Kľúčové dielo ruského literárneho postmodernizmu nesmie chýbať medzi narodeninovými titulmi Vydavateľstva SLOVART. Nesporný literárny talent, enfant terrible ruskej literatúry Venedikt Jerofejev napísal Moskvu – Petušky v zime 1970.

Kúpiť za 10,76 €

Podobný obsah

Desiatka najlepších slovenských kníh podľa poroty Anasoft litera

Správy

Desiatka najlepších slovenských kníh podľa poroty Anasoft litera

Desiatka je známa a je pre mnohých prekvapivá. V tejto chvíli vám prinášame len krátky prehľad desiatich finalistov, ktorých porota vyberala z doteraz rekordného počtu 227 prozaických kníh, ktoré vyšli v minulom roku - a tie tam na rozdiel od českých literárnych cien neprihlasujú vydavatelia, porota posudzuje všetky knihy, ktoré vyšli. Postupne vám prinesieme ukážky z nich aj reakcie kritikov na tento výber.

Kristofová v Meetfactory

Tyjátr

Kristofová v Meetfactory

Mikrofon, hrouda hlíny, provaz. S takovými rekvizitami se v pražském Meetfactory uvádí Třetí lež, dramatizace trilogie Agoty Kristofové. Hraje jeden herec,avšak s podobně mrazivým jménem jako je námět - Gottwald. Jakub Gottwald.

Spiaci človek je zbavený nádeje

Recenzie

Spiaci človek je zbavený nádeje

Muž, který spí od Georgesa Pereca je bravúrnym detailne zachyteným obrazom toho, čo sa ne-deje, čo to je, keď sa človek prestane cítiť „byť ponorený do života“. Prestane sa cítiť, neprestane byť. Každé zobrazovanie javu, stavu, okamihu, udalosti alebo charakteru má v texte presné kontúry, ktoré, jedna vedľa druhej, enumeratívne nahromadené, skladajú celistvý precízne opísaný obraz. Noviny, potraviny, chodníky, ulice, fasády domov, prechádzky, trasy.