Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Všeobecná teória zabúdania

Tvrdenie, že angolská literárna tvorba je u nás prakticky neznáma, zrejme nebude ďaleko od pravdy. Vďaka Slovartu však máme možnosť nahliadnuť i do tejto pre nás možno stále pomerne exotickej krajiny. V obľúbenej edícii MM pred časom vyšla (už druhá) ukážka z diela zrejme najznámejšieho súčasného angolského autora Josého Eduarda Agualusu. Je ňou vysokooceňovaný román Všeobecná teória zabúdania, ktorý do slovenčiny majstrovsky previedla Miroslava Petrovská.

Próza je silne inšpirovaná skutočnou udalosťou. Ludovica Hernandez Mano bola reálna postava. Zomrela vo veku osemdesiatpäť rokov na klinike v angolskej Luande. Dvadsaťosem rokov prežila v dobrovoľnej izolácii v jednom byte na najvyššom poschodí luxusného činžiakového domu v centre Luandy.

Tesne pred vypuknutím nepokojov predznamenávajúcich boj za nezávislosť Angoly, po tom, ako zmizne jej milovaná sestra i s manželom, sa hlavná hrdinka zamuruje v byte a na takmer tri dekády sa zo strachu z nastávajúcich skutočností takpovediac odseparuje od zvyšku sveta. Späť medzi ostatných ju vráti až malý Sabalu, žijúci na ulici, pri jednej zo svojich lúpežných výprav.

Okolo tejto vskutku bizarnej situácie Agualusa spriadol klbko podmanivých príbehov rozprávajúcich o mnohých, neraz veľmi búrlivých procesoch v angolskej spoločnosti. Zvrhnutie kolonialistov, občianska vojna, komunistická diktatúra, opätovné politické uvoľnenie i nastolenie aspoň akej-takej demokratickej cesty.

Z každého kúska tu presakujú famózne zachytené osudy jednotlivých protagonistov, ktorých prepletené príbehy sa v rôznych bodoch stretajú a vzájomne ovplyvňujú. Fragmenty, útržky či kusé úlomky z týchto stretov majú v Ludovicinej osobe tajného svedka, akéhosi priamo nezúčastneného pozorovateľa.

Ludovica si celé viditeľné dianie z odizolovanej diaľky pretvára na svoj obraz. A nielen to. I ona sama spoza svojich štyroch stien (a rozľahlého balkóna) čiastočne a nechtiac ovplyvní virvar „tam vonku“ a prispeje k chodu veľkej histórie.

Agualusa čitateľstvu namixoval skutočne sviežu a originálne navrstvenú textovú koláž. Rýchlu, dynamicky smerujúcu priamo k podstate bez toho, aby zanedbal niečo dôležité. Autor funkčne prepojil klasickejšie literárne postupy s experimentálnejšie poňatými pasážami a výborne ich zlepil do vkusného celku.

Nečakané zvraty, skvelá skratka, viac či menej čierny humor a neraz pomerne dusná atmosféra výborne pracujú v prospech obsažného výsledku.

Agualusa prejavuje skvelý cit pre mieru: niečo vykreslí priamo, ale mnohé iba naznačí a nechá akoby za oponou či hlbšie pod povrchom.

V každom ohľade ide o výborne skomponovanú modernu, ktorá sa dá zhltnúť na jedno posedenie, avšak zanechá po sebe výraznú stopu a svojich priaznivcov si určite nájde. Svieži, farebný a hravý text, i keď nie práve na ľahkú tému.

José Eduardo Agualusa: Všeobecná teória zabúdania

Slovart, 2019 (edícia MM)

Preklad: Miroslava Petrovská

232 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Všeobecná teória zabúdania

Všeobecná teória zabúdania

Agualusa José Eduardo

José Eduardo Agualusa je výraznou osobnosťou súčasnej angolskej literárnej scény a po portugalsky písanej literatúry. V pestrej mozaike príbehov čitateľom približuje dejiny Angoly prostredníctvom Ludo, ženy, ktorá sa v predvečer nezávislosti Angoly vracia do svojho bytu.

Kúpiť za 13,25 €

Podobný obsah

Salman Rushdie: ​Quijote

Recenzie

Salman Rushdie: ​Quijote

Indického spisovateľa Salmana Rushdieho pozná svet najmä ako človeka, nad ktorým vyhlásil Rúholláh Chomejní fatvu a tým ho odsúdil na smrť. Dôvodom bol Rushdieho štvrtý román Satanské verše. Cena za jeho hlavu sa v roku 2016 vyšplhala na štyri milióny dolárov. Trocha menej ľudí pozná Salmana Rushdieho ako veľkého mága slova. Jeho najznámejšou knihou sú Deti polnoci, vydané v roku 1981. Quijote, alúzia na Cervantesov slávny román, je zatiaľ poslednou Rushdieho knihou.

Mohlo sa to takto stať?

Recenzie

Mohlo sa to takto stať?

Devätnásteho februára uplynie päť rokov, odkedy Umberto Eco dopísal knihu svojho života. Za 35 rokov svojej spisovateľskej dráhy po sebe zanechal mnoho esejí, prednášok a pod., ale len sedem románov. Asi najznámejší z nich je hneď ten prvý ‒ historicko-filozofická detektívka s názvom Meno ruže. Sám Eco o nej neskôr povedal, že táto kniha je jeho „prekliatie“, lebo je veľká smola, keď autor urobí pomyselnú dieru do literárneho sveta už svojím debutom. Môže sa stať, že jeho ďalšie knihy, aj keď sú lepšie, budú opomínané. Pražský cintorín je predposledným románom Umberta Eca. Originál vyšiel v roku 2010.

Poviedka mesiaca február 2021: Weronika Gogola ‒ Po troškách

Poviedka mesiaca

Poviedka mesiaca február 2021: Weronika Gogola ‒ Po troškách

Weronika Gogola

Najlepšie historky zo života sa obvykle rozprávajú po troškách, po kúskoch, po epizódach. Niekto si niečo zapamätal a z toho zapamätaného sa rodí najuveriteľnejšie rozprávanie. Detský pohľad na svet umožňuje poľskej spisovateľke Weronike Gogolovej hovoriť bez fanfár či pátosu o tom najdôležitejšom v živote, ale aj o celkom všedných veciach. Román Po troškách je kniha o smrti, presnejšie o tom, že smrť je súčasťou života a tí, ktorí odišli, v ňom ostávajú prítomní práve vďaka rozprávaniu príbehov.