Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Večer u Claire

Gajto Gazdanov sa dá priradiť k silnej vlne ruskej emigrantskej tvorby, ktorej početné autorské zastúpenie našlo začiatkom dvadsiateho storočia útočisko v rôznych kútoch západnej Európy. Jeho dielo je oproti slávnejším súčasníkom trochu opomíňané, zato však nemenej kvalitné. V hľadáčiku slovenských vydavateľov sa Gazdanov ocitol už na úsvite deväťdesiatych rokov, z rôznych dôvodov nakoniec vyšiel až teraz.

Domáci špecialista na klasiku - vydavateľstvo Európa - zabezpečil emisiu Gazdanovovho debutu, ktorým je "románová novela" Večer u Claire.

Útly, ledva stodesaťstranový text nesie výrazné autobiografické stopy. Nikolaj Sosedov – autorovo alter ego – je ruský emigrant usídlený v Paríži. Starý svet je preňho navždy stratený, keďže sa celý prepadol v pažeráku boľševickej revolúcie a občianskej vojny, ktorej bol hlavný hrdina priamym účastníkom. Jediným spojivkom s okolím sa pre Sosedova stáva tajomná Claire, stará láska z predrevolučných časov. Sosedov má v novej domovine pocit neustáleho vykorenenia, straty a odcudzenia. V bezmocnosti prameniacej zo strachu z budúcnosti sa Sosedov obracia do svojho vnútra.

Celý text je potom akýsi Sosedovov introspektívny monológ, v ktorom defilujú rôzne postavy a udalosti so zásadným vplyvom na jeho osobnosť. Nikolaj stojí v strede myšlienkového vírenia obsahujúceho útržky spomienok na detstvo, mladosť či hrôzy občianskej vojny. Usadeniny z minulosti sa zmiešavajú s novými skutočnosťami, čím sa rozmazáva hranica medzi tým, čo bolo a tým, čo je. Minulé a prítomné sa zlieva do jedného monolitického prúdu bolestivých, neveselých emócií a nálad, ktorými je Gazdanovov tenučký text naplnený mierou vrchovatou.

Je pomerne obdivuhodné, koľko obsahových vrstiev sa doň autorovi podarilo dostať. Napospol sa takmer všetky dotýkajú veľmi vážnych tém, ktorým dominuje práve snaha o vyrovnanie sa s minulosťou, so stratami, hľadanie nového zmyslu života a jeho (ne)nachádzanie, pričom občas sem presiaknu až nihilistické pocity úplného konca, zmaru a márnosti. Neľahký obsah Gazdanov zabalil do vskutku elegantnej formy, takže i z takto neradostného osudového nadelenia sa dokázal vyrozprávať s gráciou a vkusom.

Celok je preto možno paradoxne skôr zmierlivý než načisto tragický, nástojčivo volajúci po ľudskosti a humanite. Pozoruhodný, aj keď nie ľahko vstrebateľný debut.

Gajto Gazdanov: Večer u Claire

Vydal: Európa 2017 (edícia Premena)

Preklad: Eva Maliti Fraňová

112 strán



Zobraziť diskusiu (0)

Večer u Claire

Večer u Claire

Gajdo Gazdanov

V podmanivej, s noblesou napísanej románovej próze ruského emigrantského spisovateľa sleduje čitateľ vnútorný monológ autobiografickej postavy Nikolaja Sosedova s jeho podvedomím. Nikolaj hľadá vlastné ja uvedomujúc si, že v emigrácii, ešte viac vnútornej než vonkajšej, môže stratiť sám seba.

Kúpiť za 8,09 €

Podobný obsah

Praskliny

Recenzie

Praskliny

Debutový román českej scenáristky a publicistky Kláry Vlasákovej sa otvára na úrovni zázraku. Ten, symbolizovaný neidentifikovateľnou svetelnou guľou, zasahuje do mestskej každodennosti obyčajných ľudí. Pri stereotypnom vykonávaní svojich pracovných a rodinných povinností sa udržiavajú pod vplyvom omamných liekov v letargii. Len v takomto stave sú schopní prijímať privátne frustrácie a sústrediť sa na monotónne úlohy.

Nová šľachta

Recenzie

Nová šľachta

Jediná pochybnosť v súvislosti s touto Beblavého kronikou papalášstva znie: Naozaj si papaláši rôzneho druhu ‒ zlodeji titulov, nepostihnuteľní opilci a skrachovanci so zlatými padákmi ‒ zaslúžia toľko energie a dôslednej pozornosti?

Tělocvikář Šimečka

Správy

Tělocvikář Šimečka

Novinář a spisovatel Martin M. Šimečka (1957) může být vnímán různě. Jako pamětník předlistopadového disidentství, jako ten, co chodil za Tatarkou, jako spisovatel, který dostal v roce 1988 Ortenovu cenu, jako zakladatel nakladatelství Archa, jako novinář ze SME, Domino-fóra, Respektu, Denníku N... Po přečtení Tělesné výchovy je možné přidat si k němu ještě další charakteristiky: třeba post-moderní pětibojař. (Foto: Monika Kompaníková a Míšenka.)