Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

V Portugalsku som nikdy nebol

A preto ma fascinujú literárne obrazy o tejto krajine, aj pestré názory na to, ako táto zem v západnej časti Pyrenejského polostrova žije svoj príbeh.

Dojmy sa niekedy líšia, no stotožňujú sa v tvrdení o magickej podobe miestnych budov, aké sa miešajú s históriou, morom a radosťou z farieb. Do tejto harmónie zapadajú aj miestni ľudia, akým Antonio Tabucchi vo svojej knihe Requiem (1991 originál, 2019 sj. preklad in Portugalský inštitút) poodhaľuje dušu a spája ich s rozmýšľaním o všeobecnom cítení a poézii.

“Chromý predavač žrebov si natiahol nohy a oprel sa o lavičku. Teraz mi prepáčte, pane, povedal, budem si trochu čítať, každý deň venujem chvíľku času čítaniu. Vytiahol z vrecka akýsi zväzok a pustil sa do čítania. Bol to časopis Esprit a predavač povedal: čítam článok o duši od istého francúzskeho filozofa, je zaujímavé čítať znova o duši, dlho ju nikto nespomínal, prinajmenšom od štyridsiatych rokov, a teraz sa zdá, že sa opäť dostala do módy, znova sa objavujú, ja nie som katolík, ale verím v dušu v základnom, kolektívnom zmysle, možno v spinozovskom ponímaní, vy, pane, veríte v dušu?” (str. 10 - 11)

Vytvára literárnu ilúziu o bezstarostnej snovej exkurzii po zákutiach Lisabonu, osvojuje si umenie z jeho ulíc a prostredníctvom postáv si osviežuje kultúrne vzory s charakterom vhodným pre tieto kúty. Obracia sa aj za chameleónskou osobou, akú mal domáci spisovateľ a spiritualista Fernando Pessoa. S atmosférou jeho básní vťahuje do deja tohto mesta duchov, akí vo veršoch cítia svoju voľnosť a dokážu rozprávať z čírej prirodzenosti nehmatateľných vecí, no pre citlivé ucho autora sa stávajú aj vnútorným hlasom zbožňovanej krajiny.

“Hlas poézie umožňuje nadviazať dialóg s duchom. Keď ho médium vyvolá (a privolá), účastníci rozhovoru sa môžu úplne odpútať od zmyslových prvkov, vďaka ktorým sa stretnutie uskutočnilo: hlasu, hmatu, zraku, čuchu a chuti. Po tom, ako sa privolanie zrealizovalo, je dôležitá už len čistá prítomnosť ducha. Tá môže prebiehať v absolútnom tichu, v duchovnom bytí, ktoré si vystačí samo” (str. 94).

V pozadí milých a oduševnených príbehov autor ukryl aj smútok viazaný na minulosť spojenú s vlastnými, talianskymi koreňmi, otcom a láskou k jazyku, akému zasvätil svoj život, aby rozšíril priestor o chápaní domova.

Keď sa na knižný trh dostala novela Requiem, nemal ani päťdesiat rokov, no k okoliu sa správal s odstupom uvedomelého a starnúceho mudrca, ktorý napriek vrúcnemu vzťahu k dynamike mesta hľadá pokoj pre svoje myšlienky spojené s cvengom a ruchom kaviarní.

Spisovateľ stretáva malých aj veľkých, ozajstných aj neskutočných a zliepa ich do tvaru porcelánovej vázy, cez póry ktorej vyteká voda.

Vystúpil som z taxíka, Chiado bolo opustené, pod sochou Antónia Ribeira Chiada sedela žena s plastovou taškou oblečená v čiernom, vošiel som do Brasileiry a čašník za pultom na mňa uprel posmešný pohľad, vykúpali ste sa v rieke?, opýtal sa. Horšie, odvetil som, ja mám rieku v sebe…(str. 14)

Antonio Tabucchi vytvoril pocitovú navigáciu po Lisabone.



Antonio Tabuchi
Requiem

Preklad: Lenka Cinková

Portugalský inštitút, 2019

Zobraziť diskusiu (0)

Requiem

Requiem

Antonio Tabucchi

Román jedného z najvýznamnejších talianskych spisovateľov a obdivovateľa portugalskej kultúry. V knihe sa prelína sen so skutočnosťou a prítomnosť s minulosťou.

Kúpiť za 13,20 €

Podobný obsah

Poviedka mesiaca apríl 2021: Dekoratívny fejtón II

Poviedka mesiaca apríl 2021: Dekoratívny fejtón II

Fernando Pessoa

„Literatúra je najpríjemnejší spôsob, ako ignorovať život.“ Text dekoratívneho fejtónu napísal portugalský spisovateľ Fernando Pessoa v roku 1914. Podobných fejtónov je viac, no počas autorovho života bol publikovaný iba jeden.

Clarice Lispector, Všetky poviedky

Recenzie

Clarice Lispector, Všetky poviedky

Lispector strieda časy, vymýšľa si slová, je repetitívna, rozbíja a vysmieva syntax. Nekonvenčná autorka 20. storočia ignorovala gramatické princípy, jej texty sú moderné, hravé, vlnia sa. Nerešpektujú pravidlá, vety a ich skladba sa často mení podľa prežívania postáv. Niekedy sa azda zdá, že sa čoskoro, rovnako ako postavy, rozpadnú. Ponára sa hlboko, hľadá nové podoby jazyka. Vďaka Portugalskému inštitútu a prekladateľke Jane Benkovej Marcelliovej, máme možnosť nahliadnuť do svetov výnimočnej spisovateľky.