Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

V čo veríme, to je?

Celkom na začiatok je dobré vedieť, že knihy s názvom Kokoschkova loutka sú dve. Pod jednu z nich sa podpísal Afonso Cruz, portugalský spisovateľ, maliar, ilustrátor – aj predmetných románov –, animátor, hudobník. Pod druhou je podpísaný neúspešný básnik, tiež hudobník, Matyáš Popa, postava s menom totožným s niekoľkými ďalšími osobami Cruzovej Kokoschkovej loutky.

Román, za ktorý bola Afonsovi Cruzovi v roku 2012 udelená Cena Európskej únie za literatúru, je dráždivou spleťou dobre premyslených zápletiek, náznakov, postáv, mien, dokonca aj čísel, poetických metafor. Očakávanie, či bude vrah odhalený a zápletka rozuzlená, vyvoláva príjemné napätie, to je známy princíp každej detektívky. Keby jednou z tém nebolo autorstvo, snáď by sa, pre pokoj duše zvedavého, dalo s privretými očami povedať, že autor čitateľovi túto spleť rozmotá a čo sa týka deja, privedie ho k zmysluplnému koncu. Jedným zo sprievodcov bludiskom je sám Philip Marlow. V Kokoschkových loutkach sú však témy ešte dráždivejšie a spletenejšie než dejová línia.

Najskôr k téme autorstva; neúspešný spisovateľ Matyáš Popa vydá pod svojim menom odcudzený rukopis Thomasa Manna v nádeji, že teraz sa spolu s neodškriepiteľne kvalitným textom do povedomia širokého okruhu čitateľov dostanú aj jeho vlastné staršie diela. No nestane sa tak. Nestane sa nič, dokonca ani po tom, ako sa k tomuto skutku odcudzenia vo svojej ďalšej knihe prizná. Dedo Izáka Dresnera, – Izák je jedna z hlavných postáv týchto románov – Dovev, zapisuje sny svojej ženy v domnení, že sú v nich útržky diel gréckych filozofov, ktoré zhoreli v Alexandrijskej knižnici. (Aj Borgesov Pierre Menard, hoc s iným zámerom, napísal v dvadsiatom storočí opäť niektoré časti Cervantesovho Quijota bez toho, aby z neho čo i len slovko odpísal.) Kniha Kokoschkova loutka Matyáša Popa je súčasťou knihy, pod ktorou je podpísaný Afonso Cruz. Namieste je teda otázka, kým je tu autor?

Jeden z Matyášov Popov nepriamo vraví, že autor je stvoriteľ – je predsa tvorcom fikčného sveta. O príbehu jednej zo svojich starších kníh hovorí: „V tomhle vyprávění znal celou tu melodii jen Bůh, ale ve skutečném živote jsem to slyšel já. To já jsem přiměl všechny ty lidi hrát...“ V Popovej knihe stvorí Samuel Tóth – či skôr Izák Dresner – skrz rôzne knihy niekoľko nie postáv, ale životov. Postará sa o to, aby rôzne písomné pramene svedčili o existencii rôznych vymyslených alebo domyslených ľudí. Osoby sa stanú skutočnými preto, že v ich existenciu ostatní uveria.

Túto schému sa darí udržať preto, že fikcia Cruzovej knižky sa stáva realitou pre Popov román. Každá mystifikácia, každý zámer, tajný úmysel môže byť a častokrát aj je v skutočnosti vysvetlený. Povedať, ako to naozaj bolo, je v rukách autora a ten to aj rovnako využíva. A toto už je rámec, v ktorom je možné prezentovať gro Kokoschkovej loutky - tému viery.

Cruz kreslí (slovami) rôzne obrazy stvoriteľa. Od samozrejmého, všemohúceho Boha, cez domorodé božstvá afrických kmeňov, až k autorovi stvoriteľovi. Treba mať na pamäti priestor skutočnosti - pravdy a zároveň fikcie vo fikcii, ktorý si Cruz v knihe vytvoril. Na paralele medzi Popovou knihou a Bibliou vo svetoch, v ktorých sú reflektované, stavia pochybnosť vierouky, napísaného slova; stačí v neho uveriť, aby ožilo – až kým ho niekto nevyvráti, ako sa to v Cruzovej knihe deje. Je to jednoduché: „V literatuře, v próze, neexistuje lež“ a „v reálném životě neexistuje pravda.“

Kokoschkova bábka, podľa ktorej nesie názov Popova kniha, je bábka ľudských fyziologických kvalít, dokonalá kópia Almy Mahlerovej, ktorú si dal Kokoschka zhotoviť, aby nahradila svoj prototyp (sám Kokoschka je pre každú z týchto kníh len málo dôležitý). Z Alminho odchodu sa totiž zamilovaný Kokoschka nevie spamätať, preto si dá vyhotoviť jej náhradu a pokúsi sa v ňu uveriť. Keďže téza znie, že v čo veríme, to je a keďže pre dokázanie našej existencie je nutné zrkadlenie sa v druhom, o takéto prijatie svojej spoločníčky sa pokúsi aj Kokoschka. S novou Almou chodí do divadla, na prechádzky, okolie živý klebetami a Alma bábka sa tak stáva skutočnou. Neskôr, v izbe obrovského Eduwu sa táto bábka, uctievaná bohyňa, premení na ženu, ktorá o deväť mesiacov porodí, v Eduwových očiach nepoškvrnená, syna. Na iných miestach knihy je zas Boh celkom samozrejmý. Napríklad prežívanie Kristových stigiem je faktom, ktorý stačí prijať – a to sa i prirodzene deje –, aj pre malého Izáka Dresnera je Hospodin prirodzenou a samozrejmou súčasťou jeho sveta. „To, co Hospodin nevidí, neexistuje, to je víc, než vědecky dokázáno.“

My všichni jsme loutky, s některýma z nás se dá manipulovat víc než s jinými, někteří z nás jsou víc zbožňováni něž jiní.“ „...my vidíme svět přes špinavá skla brýlí, i když máme na očích brýle dokonale čisté.

Azda odtiaľ pramení Cruzova snaha spochybniť vo vierouke dogmatické, nespochybňované. Nabúrať samozrejmosť. Priestor, ktorý si pre tento úkon vytvoril je precízny, ale i okúzľujúci. V zrkadlovom násobení sveta, hre poetických metafor a personifikácií, ktoré jemne pohládzajú a vždy na moment vytrhnú zo sústredenia sa na zamotaný príbeh, to podobne robia magicky skutočné dôsledky neskutočných javov a udalostí. Bludisko je dômyselne pripravené, pohládza i pobáda ku kladeniu si nejednej otázky.


Mária Miklušičáková


Kokoschkova loutka

Afonso Cruz

Argo 2015

Preložila Marie Havlíková

Zobraziť diskusiu (0)

Kokoschkova loutka

Kokoschkova loutka

Cruz Afonso

Román Kokoschkova loutka, odměněný Cenou Evropské unie za literaturu, je originální výpovědí o životě člověka a jeho údělu. Osudy postav jsou líčeny v duchu netradiční poetiky, zachycující vše z co nejvíce možných perspektiv, takže jediná postava je zároveň postavami několika a tatáž událost se dá nahlížet různě.

Kúpiť za 11,59 €

Podobný obsah

Egypťan Sinuhe

Recenzie

Egypťan Sinuhe

Historický román je svojím spôsobom veľmi výlučná literárna forma. Pokiaľ má byť spracovaný naozaj poctivo, kladie na tvorcu nemalé nároky. V prvom rade si vyžaduje presnú znalosť popisovaného historického obdobia, bez ktorej docieliť autenticitu je, pochopiteľne, nemožné. Nemôže chýbať chytľavý príbeh, či rovno viacero spletitých príbehov, zaľudnený čo najpestrejšou zmesou charakterových typov, plasticky interpretujúcich historickú každodennosť i veľké zlomové historické udalosti. Všetko z tohto, a ešte podstatne viac, vo svojej tvorbe ponúka zrejme absolútny imperátor na poli historického románu – Mika Waltari.

Desiatka najlepších slovenských kníh podľa poroty Anasoft litera

Správy

Desiatka najlepších slovenských kníh podľa poroty Anasoft litera

Desiatka je známa a je pre mnohých prekvapivá. V tejto chvíli vám prinášame len krátky prehľad desiatich finalistov, ktorých porota vyberala z doteraz rekordného počtu 227 prozaických kníh, ktoré vyšli v minulom roku - a tie tam na rozdiel od českých literárnych cien neprihlasujú vydavatelia, porota posudzuje všetky knihy, ktoré vyšli. Postupne vám prinesieme ukážky z nich aj reakcie kritikov na tento výber.

Dojemný príbeh o predsudkoch, samote a porozumení

Recenzie

Dojemný príbeh o predsudkoch, samote a porozumení

Niektoré knihy majú jedinečnú schopnosť rozochvieť zabudnuté struny mysle, ktorým sme nevenovali pozornosť toľký čas, až začali hrdzavieť. Stačí však pohladiť papier nasiaknutý tlačiarenskou čerňou, pohrúžiť sa doň a rázom sa zmení na rezonančnú dosku, čo im prinavráti hlas. Podobne pôsobí aj prvotina írskej spisovateľky Sary Baume. Lyrická próza Jasno lepo podstín zhyna dáva tušiť už svojím názvom, že ide o skladbu presýtenú pôvabným smútkom, melancholickou krásou. Započúvajme sa teda do jej slov a vychutnajme príbeh dvojice osamotených duší, čo vôbec prvýkrát zakúsili teplo vzájomného porozumenia.