Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Spiatočka

Artforum bude oslavovať. Legendárne bratislavské kníhkupectvo sa čoskoro dožije tridsiatky, a to je skutočne pádny dôvod na poriadnu radosť. Tri dekády formovať a cibriť vkus niekoľkým čitateľským generáciám je naozaj chvályhodné. Naviac každý dobre vie, že už nejaký čas fungujú nie len ako veci znalí predajcovia, ale aj ako výnimoční vydavatelia. Ani v tejto sfére sa nestrácajú a pravidelne do nášho knižného priestoru posielajú čosi neopozerané a originálne.

Presne to spĺňa i súčasný maďarský autor István Kerékgyártó, ktorý sa u nás predstavuje po prvý raz. V novej artforáckej edícii –klad mu v preklade Renaty Deákovej vyšiel krátky román s názvom Spiatočka.

V hlavnej úlohe vystupuje Zsolti Vidra. Skrachovaná existencia. Vagus bez domova, o ktorého by nikto ani nezakopol. Jedného dňa ho nájdu v parku. Mŕtveho. Príčina smrti: podchladenie. Prebehne viac-menej len čisto formálne vyšetrovanie, ktoré potvrdí jeho totožnosť a po pár dňoch je prípad uzatvorený.

Pre Kerékgyártá je však dostatočne zaujímavý na to, aby na ňom postavil pozoruhodný i keď celkom neradostný príbeh. V retrospektíve, „pospiatky“ prerozpráva celý protagonistov neľahký život od tragického skonu až po jeho zrod v prvej polovici päťdesiatych rokov. A je to ťažká cesta kľukato sa tiahnuca kdesi po úplnej spoločenskej periférii.

Kerékgyártó skutočne nepotrebuje veľa slov. Stačia mu kratšie kapitoly a jednoduchý jazyk. Priamočiary, zacielený rovno na podstatu. Úsečný, strohý, minimalistický. Drsný, hrubozrnný, priam až akosi divo živočíšny. Autentický, úprimný, brilantný postreh nepostrádajúci. Čo kapitola, to silný obrázok. Čo obrázok, to boľavá scéna zo života dolných desaťtisíc. Scénka ku scénke a na svete je neveselá mozaika napospol ťažkých ľudských osudov nejakým spôsobom prežívajúcich na tej odvrátenejšej strane reality. Súčasnej i minulej.

Autor prosto spustil akúsi pozorovaciu sondu do radov ľudí-miliónov. Tých najobyčajnejších, najprehliadanejších, najnahraditeľnejších, naj(pod)priemernejších, ktorých je všade dvanásť do tucta. Aj to sú ľudia. Aj oni existujú a István Kerékgyártó im v tejto tvrdej knižke spísal svojho druhu poklonu. Bizarnú, odpudivú, hnusnú, všeličím smrdiacu, čiernohumornú až vyložene oplzlú, ale predsa len poklonu. Lebo si ich všimol. Lebo to chápe. Lebo ho štve, že niekto sa má bez pričinenia ako prasa v žite a druhý sa i pretrhnúť môže a beztak skape na ulici. Lebo je to nespravodlivé. Lebo s tým sám aj tak veľa nenarobí, tak o tom aspoň napísal.

Nie je to pekné, ale zato veľavravné. A pomerne univerzálne minimálne v spojitosti s nami, lebo stalo sa i u nás nejednému, že tú zmenu režimov nerozchodil v zdraví. Spiatočka je okrem iného aj o tom. Kto má rád napríklad nášho Petra Pišťanka, možno aj Ballu či Ruda Slobodu, nech skúsi aj tu. István Kerékgyártó je ich skoncentrovaná, zhutnená obdoba, ktorá súčasnej drsnej maďarskej sociálnej moderne robí zaslúženú česť. Krátky, ale intenzívny kúsok a zároveň ďalší výrazný tip z vydavateľskej dielne Artfora.

István Kerékgyártó: Spiatočka

Vydal: Arforum 2019 (edícia –klad)

Preklad: Renata Deáková

132 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Spiatočka

Spiatočka

István Kerékgyártó

Román nás sprevádza životom Zsolta Vidru od smrti po narodenie. Prechádza s nami zo súčasnosti až do 50. rokov dvadsiateho storočia. Kruto úprimný príbeh hlavného hrdinu sa vinie cez temné podnájmy, panelákové byty, sivé fabriky, zadymené krčmy, nehostinné kasárne, nemocničné izby, väznice až po nocľahárne pre bezdomovcov.

Kúpiť za 10,20 €

Podobný obsah

Laurus

Recenzie

Laurus

Jevgenij Vodolazkin je literárny vedec pôvodom z Kyjeva. Pôsobí na Oddelení staršej ruskej literatúry Inštitútu ruskej literatúry (Puškinovho domu) Ruskej akadémie vied. Zaoberá sa hlavne kultúrou Starej Rusi. Okrem vedeckých publikácií z danej problematiky však veľmi dobre zvláda aj umeleckú tvorbu. Je autorom niekoľkých próz, ktoré stihli pozbierať i zopár zaujímavých ocenení. Jeho zrejme najznámejším opusom je román Laurus inšpirovaný práve ruským stredovekom.

Tyll

Recenzie

Tyll

Daniel Kehlmann ma doteraz míňal. Tento nemecký autor však už pred časom dokázal zdarne preraziť s románom Vyměřování světa, ktorý sa mi teda k mojej vlastnej škode veľmi úspešne vyhol. Jedno dobre mienené našepnutie ma však nedávno upozornilo, že autor má vonku čerstvú novinku, takže tentoraz som nezaváhal a dobre som urobil. Kehlmannov nový kus má názov Tyll a vyšiel v českom Argu v preklade Michaela Půčka. Na rovinu priznávam, že sa jedná o vskutku pozoruhodné dielko.

Ako čítať D. H. Lawrenca dnes?

Recenzie

Ako čítať D. H. Lawrenca dnes?

D. H. Lawrence robil vždy problémy. Najprv ako neduživé, večne chorľavé dieťaz nie najšťastnejšej rodiny anglického baníka a učiteľky. Neskôr, keď striedal zamestnania a štúdia, literárne provokoval, mal zákazy publikovania, obviňovali ho z protivlasteneckého, pacifistického cítenia a z mileneckých eskapád s manželkami kamarátov a kolegov.