Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Rozhovor s autorkou bestselleru Nesmrteľní

Chloe Benjamin je mladá americká autorka, ktorá už druhým románom zaujala širokú odbornú i laickú verejnosť. Jej prvý román Anatómia snov (The Anatomy of Dreams) získal tiež viaceré ocenenia. Jej práce boli preložené do tridsiatich jazykov. V rozhovore pre Goodreads prezrádza viac o svojom vzťahu k postavám svojho druhého románu The Immortalists, ktorý v septembri 2018 vychádza v slovenskom preklade Sofie Skokanovej.

Čo sa stane, keď sa dozvieme presný deň svojej smrti?

Túto otázku si Chloe Benjamin položila hneď štyrikrát a rôzne scenáre rozvíja na životných príbehoch svojich postáv, s ktorými ju podľa vlastných slov spája hlboké puto.

Sparný letný deň. New York 1969. Štyria malí súrodenci Goldovci sa tajne vyberú na Hesterinu ulicu k jasnovidke. Povráva sa o nej, že vie každému človeku povedať kedy zomrie.

Dnu vchádzajú po jednom. Vychádzajú otrasení tým, čo sa dozvedeli. Celé roky si to nedokážu navzájom povedať, hoci ide iba o štyri jednoduché dátumy. Deň, mesiac, letopočet.

Keď sú dospelí, žijú si svoje jedinečné životy každý zvlášť, ale zároveň sú pevne spätí rodinnými vzťahmi, rodinnou pamäťou a tiež v zajatí smrteľnej veštby. Autorka si tento román naplánovala bravúrne, príbehy vrství do krehkej architektúry, stavia proti sebe slobodnú voľbu a osud, život a smrť... Niekedy to, čo vyzerá reálne, skutočné nie je; inokedy veci ozajstné pôsobia ako kúzelnícky trik. Spolu s jej dospievajúcimi hrdinami prechádzame roky a obdobia, veľké spoločenské udalosti a témy. Chloe Benjamin tak na jednej strane na pozadí mapuje veľké dejiny a zároveň sleduje "malé" príbehy, životy svojich postáv, ktoré sa každý deň blížia k smrti. Tak, ako napokon my všetci.


Goodreads: Mali ste príbeh premyslený dopredu alebo ste ho nechali voľne plynúť v procese písania?

Chloe Benjamin: Oboje. Obdivujem spisovateľov, ktorí sú schopní všetko dopredu premyslieť, ale mne to uberá trochu z toho zázraku písania. Snažím sa riadiť vetou „aj keď vidíš len pár krokov dopredu, môžeš tak prejsť celú cestu.“ To znamená, že vždy viem, čo sa bude diať niekoľko nasledujúcich pasáží a viem, kam chcem príbeh doviesť na konci, či už ide o koniec kapitoly alebo knihy. Vymýšľať prvý náčrt je radosť, ale potom nasleduje aj moment „akcia – reakcia“, stret toho, čo som pre postavy naplánovala a toho, kam ma písanie samotné zaviedlo.

GR: Robili ste si nejaký historický rešerš?

Chloe Benjamin: Jasné, a veľa! Väčšinou si vyberám námety, ktoré vyžadujú veľa príprav a toto bol presne ten prípad. Skutočne, vyžadovala to každá kapitola. K niektorým veciam z knihy mám istý vzťah: som zo San Francisca, takže ho „geograficky“ poznám, ale nevedela som toho toľko o AIDS a teda určite nemám skúsenosť s tým, aké je to byť homosexuálnym mužom. Tancovala som balet, to je ďalšia z vecí, o ktorej trochu viem, no vo všeobecnosti si každá časť knihy vyžadovala výskum: geografický, historický, výskum kultúry a jazyka.

GR: Je niečo, čo vás v procese príprav na knihu výraznejšie zasiahlo?

Chloe Benjamin: Áno, príprava každej časti mi zabrala dva a pol až tri roky, kým som napísala prvý náčrt. Podobne veľa času mi zabralo vytvorenie jednotlivých postáv. Takže som každou opísanou dobou, všetkými tými udalosťami, skutočne žila. Hlboko ma zasiahli dokumentárne filmy a výpovede ľudí, ktorí hovorili o AIDS kríze.

Fascinoval ma aj kúzelnícky svet a veľmi ma prekvapilo, koľko je v ňom sexizmu. Veď aj dnes je veľmi neobvyklé vidieť úspešnú ženu – kúzelníčku. Tomuto odboru dominujú muži, bieli muži.

Silno na mňa pôsobil aj rešerš o Iraku a Afganistane. Tú vojnu som už zažila, ako tínedžerka. Vrátiť sa k nej teraz, keď som dospelá a ponoriť sa do nej tak hlboko, bolo drásajúce.

A potom rešerš pre tú pasáž o testovaní na opiciach bol dosť brutálny. Aj písať o tom bolo ťažké. Vsunula som tam zmienku o tom, akým spôsobom môžu ľudia podporiť útulky pre opice. Pre tých, ktorými tá pasáž otrasie. Viem, že pre mnohých je ťažké čítať o testovaní na zvieratách.

GR: Chodievali ste na kúzelnícke predstavenia? Bola to súčasť vášich príprav?

Chloe Benjamin: Nechodila som na predstavenia, ale pozerala som veľa videí na Youtube. Sledovala som mladých kúzelníkov, ich šou, ale aj dokumentárne filmy a historický výskum. Existuje skvelá kniha, ktorú aj spomínam v poďakovaní, volá sa Hiding the Elephant od Jima Steinmeyera. Napísal ju iluzionista a prevedie vás 200-ročnou históriou kúzelníctva, ale prezrádza aj veľa osobných príbehov: o tom aké mali medzi sebou kúzelníci konflikty a ako medzi sebou súperili. Je krásne spravená.

GR: Jednotlivé časti knihy majú jasne odlišný tón. Keď ste písali príbehy jednotlivých postáv, bolo niečo, čo ste sama seba pripomínali? Dávali ste pozor, aby bola každá z postáv napísaná výrazne odlišným spôsobom?

Chloe Benjamin: Každá z častí ma do seba vtiahla a nepísala som ich naraz. Niekedy sa mi ako prvá zjavila pasáž, ktorá je v knihe až na konci. No najmä preto, že som s každou postavou absolvovala taký hlboký ponor, bola som na každú veľmi naviazaná. Do postáv v tejto knihe som šialene zamilovaná. Viac ako do hocičoho, čo som kedy napísala. To zo mňa asi robí narcistku! Ale naozaj ich milujem. A myslím, že vďaka tomu sa na tieto postavy budú vedieť naviazať aj čitatelia.

Ale nechcela som byť nekritická. Ukazujem ich myšlienky, vady, chyby. Každú z postáv to tretie, rozprávačské oko ukazuje ešte trochu inak. Tento spôsob písania ma vždy priťahoval. Mám rada, akú mi to dáva flexibilitu. Môžem byť vo vzťahu k môjmu textu kreatívna. Nie som pripútaná k rozprávaniu cez prvú osobu “čo by si asi myslela, čo by povedala”. Každú z častí môžem ukázať ešte v inom svetle, ktoré ich všetky prepája.

GR: Sú autori, ktorí vás ovplyvnili písaním v tretej osobe alebo nejaké diela, ktoré vás priťahujú?

Chloe Benjamin: Keď som dopísala, alebo možno už počas písania Nesmrteľných som čítala Malý život, to je skvelá kniha a ak si správne spomínam, tiež má tento blízky pohľad tretieho oka na všetky štyri postavy, aj keď je tam hlavná postava, Jude. Podobne je to s The Interestings Meg Wolitzerovej, tá sa mi veľmi páčila. Inšpirovalo ma, ako sledovala úzko spätu skúpinku ľudí obdobím niekoľkých rokov.

Ale čo sa týka spisovateľov, ktorých zbožňujem, ktorých diela ma ovplyvnili, tak moja najobľúbenejšia spisovateľka je Alice Munrová. Jej prózy sú tak zaujímavé a jedinečné, tie moje sa jej podľa mňa nevyrovnajú. Milujem to tajomstvo zakomponované do každého jej príbehu, spôsob, akým sleduje celé životy postáv a dokáže vás preniesť 30 či 50 rokov do búducnosti. Táto jej akoby panoramatická perspektíva, komplexný pohľad, tajomstvo a radosť z objavovania... To je niečo, čo sa tiež snažím dať mojim čitateľom.

Keď som vyrastala, prečítala som stovky poviedok od Lorrie Moorovej, Flannery O’Connorovej, Raymonda Carvera, Georga Saundersa, Mary Gaitskillovej, ZZ Packerovej... Vždy ma fascinovalo, koľko pozornosti venujú autori poviedok každej jednej vete v ich texte.

GR: Ak by sa to stalo vám, ak by ste sa dozvedeli dátum vašej smrti, žili by ste svoj život inak?

Chloe Benjamin: Premýšľala som nad tým, či by som chcela poznať deň svojej smrti a vždy odpovedám: len ak by to bola dobrá správa. Je to paradox. Žila by som inak. Myslím, že áno. Záležalo by na tom dátume, ale myslím, že by sa nedalo nežiť inak. Ak by to bol dátum v ďalekej budúcnosti, asi by som nežila veľmi odlišne, všetci žijeme s vedomím, že raz zomrieme. Ale ak by bol ten dátum blízko, určite by to ovplyvnilo moje rozhodnutia.


Čítali ste preklad úryvku z rozhovoru pre Goodreads. Celý rozhovor nájdete tu.

Zobraziť diskusiu (0)

Nesmrteľní

Nesmrteľní

Chloe Benjamin

Sparný letný deň. New York 1969. Štyria malí súrodenci Goldovci sa tajne vyberú na Hesterinu ulicu k jasnovidke. Povráva sa o nej, že vie každému človeku povedať kedy zomrie.

Kúpiť za 11,92 €

Podobný obsah

Nová kniha ponovembrových príbehov

Knižné ochutnávky

Nová kniha ponovembrových príbehov

Už v marci 2019 vychádza vo vydavateľstve Artforum kniha Mojich tridsať rokov. Osemnásť autorov v šestnástich textových a dvoch obrazových príspevkoch reflektujú ostatných tridsať rokov demokratického Slovenska, tri desaťročia od Novembra 89. Autori pochádzajú z rôznych generácií, vo svojom živote vykonávali alebo vykonávajú rôzne povolania, ich osobný čriepok do mozaiky novodobej histórie Slovenska je formulovaný vždy z iného uhlu pohľadu. Túto pestrú zmesku príbehov a ľudí spojil Fedor Gál, neúnavný hľadač dialógu.

Julian Barnes: Jediný príbeh

Knižné ochutnávky

Julian Barnes: Jediný príbeh

"Chceli by ste radšej viac ľúbiť a viac aj trpieť, alebo menej ľúbiť a o to menej trpieť?" pýta sa Julian Barnes hneď v úvode svojho štrnásteho románu s názvom Jediný príbeh. V prvej, druhej a tretej osobe rozpráva príbeh lásky devätnásťročného mladíka a staršej sebavedomej a ironickej ženy, príbeh prvej lásky, ktorú niet s čím porovnávať a ktorá nás preto zvyčajne zasiahne veľmi silno. Vydalo Artforum v edícii -klad v preklade Barbary Ďurčovej.

Desiatka najlepších slovenských kníh podľa poroty Anasoft litera

Správy

Desiatka najlepších slovenských kníh podľa poroty Anasoft litera

Desiatka je známa a je pre mnohých prekvapivá. V tejto chvíli vám prinášame len krátky prehľad desiatich finalistov, ktorých porota vyberala z doteraz rekordného počtu 227 prozaických kníh, ktoré vyšli v minulom roku - a tie tam na rozdiel od českých literárnych cien neprihlasujú vydavatelia, porota posudzuje všetky knihy, ktoré vyšli. Postupne vám prinesieme ukážky z nich aj reakcie kritikov na tento výber.