Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Richard Davenport – Hines: Nepriatelia medzi nami

Anglickom máta strašidlo cambridgeskej päťky. Spojili sa proti nemu všetky masové média naklonené britskému establishmentu, čiže zriadeniu .A strašidlo tam máta už od roku 1951, keď prví dvaja členovia cambridgeskej päťky, Guy Burgess a Donald McLean, utiekli pred britskou kontrarozviedkou cez Fracúzsko a Švajčiarsko do Prahy a potom do Moskvy. Špiónsku päťku okrem Donalda MacLeana a Guya Burgessa tvorili legendárny Kim Philby a neskôr sovietski agenti John Cairncross a Anthony Blunt.

Od úteku Burgessa a MacLeana už uplynulo takmer sedemdesiat rokov. Tieto sprevádzala publikačná explózia novinových článkov, knižných vydaní, dokumentárnych či celovečerných filmov, ktoré nejako súviseli s týmto exkluzívnym klubom sovietskych špiónov, získaných k spolupráci priamo v kolíske britského establishmentu – Cambridgeskej univerzity.

Koncom minulého roku londýnske vydavateľstvo William Collins prispelo k neumierajúcej téme cambridgeskej päťky ďalšou publikáciou, takmer šestopäťdesiatstranovou štúdiou britského historika Richarda Davenporta - Hinesa: Nepriatelia medzi nami: Komunisti, cambridgeskí špióni a vytváranie modernej Británie ( Enemies Within: Communists, The Cambridge Spies And The Making of Modern Britain)

Dvadsať kapitol tejto rozsiahlej knihy rozdelenej do troch častí ukazuje, že autor Richard Davenport - Hines počas písania (a zrejme už aj pred začatím) robil hĺbkový výskum tohto subjektu. Dotýka sa problematiky cambridgeskej päťky z každého uhla doteraz publikovaných prác o tejto elitnej skupine členov britského establishmentu, ktorí sa dali dobrovoľne do služieb sovietského štátu. Autor – sám odchovanec Cambridgeskej univerzity – si teraz vzal na mušku túto skupinu nepravdepodobných komunistických špiónov, aby sa pokúsil priniesť nový pohľad na príčiny, prečo sa títo synovia z najlepších britských rodín dali na cestu zrady britského impéria. Davenport - Hines hľadá príčiny ich cesty do náruče sovietov v osobných problémoch jednotlivých členov skupiny, usiluje sa nájsť zdroje ich osobného zlyhania, ktoré každého z nich doviedli na druhú stranu zákopov studenej vojny, vlastne ešte skôr ako vypukla.

Nevypukla. Studená vojna proti sovietskemu štátu sa začala už v momente, keď boľševici uchopili vládu do svojich rúk v roku 1917 a čoskoro čelili zahraničnej intervencii svetových mocností, ktoré podporili pro-cársku armádu, usilujúcu sa vrátiť Rusko do predvojnového normálu. Porážka protiboľševickej opozície a ústup zahraničných vojenských kontingentov, nesmierne posilnil novú sovietsku vládu na medzinárodnej scéne. Nenávisťou voči dôsledkom prvej svetovej vojny a narastajúce fašizujúce tendencie v západnej Európe a Japonsku, ľavicovo ovplyvnili vojnou poznačenú generáciu, ktorá zreteľne videla zlyhanie demokratickej inštitúcie slobodného sveta v službách svetového kapitálu. Mladá generácia začala otvorene koketovať s myšlienkami socializmu a pacifizmu.

A práve tieto nálady hrali do karát rozvíjajúcej sa sovietskej spravodajskej služby, ktorá už začiatkom 30-tych rokov 20.storočia pomerne úspešne operovala v západnej Európe.

Vo Veľkej Británii sa sovietski rozviedčikovia ako Arnold Deutsch a Theodore Maly zameriavali na perspektívnych členov britského establishmentu na Cambridgeskej univerzite. Tu sa im podarilo získať k spolupráci legendárneho Kima Philbyho, ktorý pracoval pre sovietsku tajnú službu už počas občianskej vojny v Španielsku ako britský vojnový spravodajca a neskôr sa zamestnal priamo v britskej rozviedke MI6. Odtiaľ mohol sovietom poskytovať špionážne služby, v podstate až do roku 1963, keď utiekol do Moskvy.

Richard Davenport-Hines

Richard Davenport – Hines vo svojej knihe o cambridgeskej päťke zachádza do detailov špionážnej služby úplne majstrovsky. Osobitne literárne i historicky cenné sú opisy spravodajskej činnosti úspešného rozviedčika Theodora Maleho. Pôvodom z Rakúsko-Uhorskej monarchie, v mladosti študoval teológiu, no neskôr narukoval do cisárskej armády a vyštudoval vojenskú akadémiu, kde získal dôstojnícku hodnosť. Dostal sa do zajatia cárskej armády a po revolúcii v roku 1917 prešiel na stranu sovietskej vlády. Pretože ovládal niekoľko jazykov, začal pracovať v zahraničnej rozviedke a pôsobil v západnej Európe až do roku 1937, keď ho stiahli do Moskvy a počas stalinských čistiek, ako mnohých iných rozviedčikov, zatkli a popravili. Bol to práve Theodore Maly, ktorý rozvíjal spoluprácu v Cambridgei a postupne podstatne prispel k rozviednym operáciám sovietskej tajnej služby vo veľkej Británii pred II. svetovou vojnou. Jeho spravodajská sieť pokračovala v špionážnej práci aj po vojne, no v päťdesiatych rokoch sa po útekoch niekoľkých spravodajských dôstojníkov sovietskej rozviedky na Západ, začali nad cambridgeskou päťkou sťahovať mračná, ktoré vyústili v útek Guya Burgessa a Donalda MacLeana do Moskvy a tých neskôr nasledoval aj sám Kim Philby. Špióni Cairncross a Anthony Blunt boli demaskovaní až neskôr, existovalo podozrenie aj na ďalších absolventov Cambridgeskej univerzity, ale tie sa nikdy verejne nepotvrdili.

Cambridgeská päťka bola a dodnes je veľkým fiaskom britskej spravodajskej služby. Autori ako Davenport – Hines a iní, akoby sa usilovali vo svojich knihách zmierniť britské rozpaky či už preexponovaním osobných problémov týchto špiónov, alebo tvrdeniami, že Burgess, MacLean a Philby neušli do Moskvy, ale ich úteky priamo zinscenovala britská spravodajská služba a vyslala ich tam na špionážne misie.

Problémy britskej spravodajskej služby počas studenej vojny pretvrvali aj po odhalení cambridgeskej päťky, a Richard Davenport – Hines nezabúda ani na novú generáciu sovietskych špiónov, ktorá prišla a operovala v nových podmienkach vo Veľkej Británii.

Richard Davenport – Hines je britský historik narodený v roku 1953 v Londýne. Je odchovanec Cambridgeskej univerzity, vydal viac ako dvadsať kníh a množstvo esejí.

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)

Podobný obsah

Laurus

Recenzie

Laurus

Jevgenij Vodolazkin je literárny vedec pôvodom z Kyjeva. Pôsobí na Oddelení staršej ruskej literatúry Inštitútu ruskej literatúry (Puškinovho domu) Ruskej akadémie vied. Zaoberá sa hlavne kultúrou Starej Rusi. Okrem vedeckých publikácií z danej problematiky však veľmi dobre zvláda aj umeleckú tvorbu. Je autorom niekoľkých próz, ktoré stihli pozbierať i zopár zaujímavých ocenení. Jeho zrejme najznámejším opusom je román Laurus inšpirovaný práve ruským stredovekom.

Tyll

Recenzie

Tyll

Daniel Kehlmann ma doteraz míňal. Tento nemecký autor však už pred časom dokázal zdarne preraziť s románom Vyměřování světa, ktorý sa mi teda k mojej vlastnej škode veľmi úspešne vyhol. Jedno dobre mienené našepnutie ma však nedávno upozornilo, že autor má vonku čerstvú novinku, takže tentoraz som nezaváhal a dobre som urobil. Kehlmannov nový kus má názov Tyll a vyšiel v českom Argu v preklade Michaela Půčka. Na rovinu priznávam, že sa jedná o vskutku pozoruhodné dielko.

Ako čítať D. H. Lawrenca dnes?

Recenzie

Ako čítať D. H. Lawrenca dnes?

D. H. Lawrence robil vždy problémy. Najprv ako neduživé, večne chorľavé dieťaz nie najšťastnejšej rodiny anglického baníka a učiteľky. Neskôr, keď striedal zamestnania a štúdia, literárne provokoval, mal zákazy publikovania, obviňovali ho z protivlasteneckého, pacifistického cítenia a z mileneckých eskapád s manželkami kamarátov a kolegov.