Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Príbeh o Áste

Island – zem ľadu a ohňa. Jeden z najväčších snov každého dobrodružného cestovateľa. Ostrov, ktorý pôsobí ako miesto z iného sveta. Je divoký a nespútaný, ako všetky živly, ktoré sa zjavujú na jeho povrchu (láva, gejzíry, vodopády, a pod.), ale aj romantický, ak si predstavíme polárnu žiaru na nebi. A presne takáto krajina sa nachádza aj v knihách Jóna Kalmana Stefánssona, vrátane jeho novinky z vydavateľstva Artforum s názvom Príbeh o Áste.

Ak si zaumienime vyrozprávať niečí životný príbeh, obyčajne začneme tým, kedy a kde sa dotyčný/á narodil/a. Pridáme k tomu aj nejakú netradičnú príhodu a zaujímavý detail, aby sme neboli struční. Podobný princíp uplatňuje vo svojom diele aj Stefánsson v úvode knihy. Chronologický postup, ktorý si zvolil ako logický spôsob rámcovania príbehu má však háčik – iba stručne opisuje históriu človeka, a nie to, čo formovalo jeho osobnosť. Preto autor volí retrospektívu, nie však tradičnú, ale akési zastávky medzi okamihmi v živote Ásty, ktoré sa môžu spočiatku javiť chaoticky a zmätočne, ale v konečnom dôsledku tieto minipríbehy dotvárajú celkový obraz o Ástinom osude.

Pre jeho lepšie pochopenie uvádza význam netradičného mena hlavnej hrdinky. Stačí z neho vziať posledné písmeno, a tak vznikne islandský výraz pre lásku. V tomto prípade platí, že meno zároveň určuje aj niečo zo života človeka, obyčajne jeho povahovú črtu alebo osud. Láska je v románe vyobrazená v mnohých podobách a odtienkoch (súrodenecká, manželská či partnerská). Nechýba ani téma prvej lásky, ktorá aj dlho po jej skončení dokáže ovplyvniť (nielen) Ástine city. Udalosti sú z jej života starostlivo vybrané tak, aby zapadol do mozaiky aj posledný kamienok. Hlavná motivácia rozprávača – spisovateľa totiž spočíva správnom v uchopení života Ásty a zároveň v prepájaní rôznych pohľadov na tie isté situácie. Poetika, príznačná aj pre ostatné Stefánssonove diela, má taktiež svoju úlohu, rovnako ako pomalé plynutie príbehu. Island tu skvelo funguje v pozadí – jeho prostredie iba nahráva celkovej atmosfére, ktorá dotvára dejovú linku. Napríklad búrky, ktoré nesignalizujú iba počasie ,,vonku“, ale aj to, čo sa deje v nás samých. Tie dôležité búrky sa totiž odohrávajú v ľudskom srdci. Srdce je tu pohonným motorom všetkého, urýchľuje lásku, ktorá sa mení na nezdravú vášeň a tá na búrku, ktorá je schopná bezhlavého ničenia.

Hoci Ástu opustila matka a s otcom mala zložitý vzťah, nikdy sa nevzdala hľadania toho, čoho sa jej v detstve nedostalo a čo sa stalo znamením jej mena. Ak mala Ásta nejakú chybu, tak ňou bola iba túžba nájsť útechu v prítomnosti druhého človeka. Dielo obsahuje aj myšlienky Ástinho otca, Sigurdura, ktorý na vlastnú dcéru zanevrel a ľutuje to. Uvedomuje si, že jediným bohatstvom sú vzťahy. Príbeh zároveň opisuje večnú ,,ľudskú tragédiu“ trvajúcu od stvorenia sveta – neustále hľadanie šťastia, zmyslu života a Boha. Zvyčajne keď máme svet roztrieštený na kúsky a pátrame po jeho príčine, Boh pozná kľúč k nášmu osudu a vníma jeho celistvosť. Spomienky, ale aj minulé pocity sa v nás zakonzervujú, bez ohľadu na to, či by sme na nich najradšej zabudli alebo nie. Čas, miesto či dokonca ľudia v nás naďalej ostávajú. Ak teda chce človek utiecť pred svetom, kde nenachádza útechu, musí sa vydať na premyslenú púť. ,,Pravda srdca sa nie vždy zhoduje s pravdou sveta. Preto je život nepochopiteľný. To je tá bolesť. To je ten žiaľ. Sila, vďaka ktorej žiarime.“

Autor v diele jednoznačne vyniká zmyslom pre detail a poetickým jazykom, ktorý je preňho charakteristický. Témou jeho knihy sa opäť stáva zmysel života, dobro a zlo a vyrovnávanie sa s následkami ľudských pochybení. Prítomné sú aj otázky manželstva a nevery – láska ako vášeň je sprevádzaná vulgárnejším jazykom, čo odkazuje na jej pudovosť. Rozprávanie príbehu v tretej osobe poskytuje Stefánssonovi objektívny nadhľad, správanie postáv iba opisuje – nekomentuje. Do Príbehu o Áste zároveň preniesol aj magické prvky (napríklad pery v tvare slzy), ale aj absurdnosť (ľúbostný list s titulom: ,,Vôbec na teba nemyslím.“). V knihe nechýbali ani zaujímavé úvahové pasáže či postava spisovateľa, ktorým nie je nik iný, ako samotný Stefánsson. Práve spomínaná postava je v celom príbehu príjemným oživením a prepojením prítomnosti s minulosťou. Príbeh o Áste preto môžeme považovať za vydarený literárny počin mapujúci osud jedného človeka, ktorý je zároveň aj naším osudom.


Jón Kalman Stefánsson

Artforum, 2020

Preklad: Zuzana Stankovitsová


Zobraziť diskusiu (0)

Príbeh o Áste

Príbeh o Áste

Jón Kalman Stefánsson

Ásta, ktorej meno – ak si odmyslíme posledné písmeno – po islandsky znamená láska, sa narodí koncom päťdesiatych rokov mladému zaľúbenému páru, Sigvaldimu a Helge. Idyla rodinného života však netrvá dlho.

Kúpiť za 12,67 €

Podobný obsah

Jón Kalman Stefánsson: Príbeh o Áste

Knižné ochutnávky

Jón Kalman Stefánsson: Príbeh o Áste

Ásta, ktorej meno – ak si odmyslíme posledné písmeno – po islandsky znamená láska, je hlavnou postavou v poradí dvanásteho románu známeho a obľúbeného islandského autora Jóna Kalmana Stefánssona. Ako má autor zvykom, nesústredí sa však len na jeden život, jeden príbeh, ale rozpráva aj o jej rodine, o osudoch, ktoré sa navzájom preplietajú a ovplyvňujú, o láske v jej mnohých podobách, ľudských túžbach, strate a ľútosti, vyrozprávaný s citlivosťou a pochopením.

Príbeh o Áste slovami prekladateľky Zuzany Stankovitsovej

Správy

Príbeh o Áste slovami prekladateľky Zuzany Stankovitsovej

„Pravda srdca sa nie vždy zhoduje s pravdou sveta. Preto je život nepochopiteľný. To je tá bolesť. To je ten žiaľ. Sila, vďaka ktorej žiarime.“ Zuzana Stankovitsová vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na UK v Bratislave a neskôr modernú islandčinu, staroislandčinu a islandskú medievalistiku na Islande. Žije v Nórsku, kde si na univerzite v Bergene robí doktorát v odbore staroseverskej filológie. Vo vydavateľstve Artforum prekladá diela Jóna Kalmana Stefánssona: Letné svetlo a potom príde noc (2014), Ryby nemajú nohy (2016), Veľké asi ako vesmír (2017) a Príbeh o Áste (2020).

Jón K. Stefánsson: Ryby nemajú nohy

Knižné ochutnávky

Jón K. Stefánsson: Ryby nemajú nohy

Druhý slovenský preklad knihy islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona vyjde tesne tesne pred jeho návštevou Slovenska. Predošlá kniha Letné svetlo a potom príde noc potešila témou, spracovaním aj tým, ako vyzerala a tak sa tešíme na ďalší kúsok vzdialeného a exotického Islandu. Knižku odporúčala aj Aňa Ostrihoňová v Rádiu_FM.