Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Portréty na konci sveta

Kto navštívil Poľsko viac ako jeden krát a dostal sa ďalej, než len do Krakova či Varšavy, nepochybuje o tom, že krajina v sebe nesie akýsi utíšený smútok. Oblieka sa do generačných poschodových domov so špicatými strechami popri cestách, do útržkovitej reči mozoľovitých sedliakov, ktorí popíjajú silné pivo pred malými obchodíkmi. Taktiež sa dá hľadať v iskrách temperamentu krásnych žien a v horúčkovitých povahách tamojších mládencov. Alena Sabuchová navštevuje poľské Podlasie a snaží sa v ňom márne identifikovať moderného človeka.

Symbolika farieb v náboženskom kontexte hovorí, že fialová je farba smrti. Využíva sa pri obradoch poslednej rozlúčky so zosnulými. Pri prvom kontakte s knihou Šeptuchy (Artforum 2019), prichádza dojem, že sa dotýkate náboženskej knihy. Náboženstvo vytvára dôležitú hranicu v priestore vegetatívne bohatých poľských usadlostí. Cirkev utešuje, reaguje na naliehavé otázky a vytvára aj tajomno zohrávajúce významnú úlohu pri viere v zázraky. Šeptuchy reprezentujú odvrátenú stranu náboženského myslenia, hoci tiež využívajú potenciály zázraku. Prichádzajú tam, kde zlyháva praktická medicína, viera, rodina. Paradoxne však existujú najmä tam, kde viera a rodina vytvárajú posledné pevné zväzky. Bez nich by sa končiny Podlasia časom rozplynuli v legendách.

Návšteva šeptuchy imituje prosby svätým. Pokorní prosiaci často podnikajú čarovné procedúry pod hrozbou ťažkého hriechu. Ich odhodlanie navštíviť Šeptuchu je vnútorným priznaním viery v čosi odlišné od cirkvi. Vystupujú výrazy ako mágia, striga, diabol. Alena Sabuchová v pozadí týchto slov odhaľuje aj nešikovné praktiky tmárskeho obchodu, čo navodzuje pocit, že aj dôvera v mystiku posúva svoje hranice a stáva sa skôr turistickou atrakciou. Namiesto éterickej starenky je šeptuchou muž, ani to však klientov neodradí od zvedavej návštevy.

Čo máme doma, to nám nie je také vzácne, ako ľuďom zvonku, pretože sa môžeme na “našich” miestach zastaviť kedykoľvek. Ani výlet za Šeptuchou nie je taký vzrušujúci, keď býva v dostupnej vzdialenosti.

Hlavné protagonistky dospievajú podobne, ako dospievala generácia ľudí narodená na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Vyznávajú podobné ideály, inklinujú k rovnakej popkultúre, hľadajú odpovede na krízy dospievania v tínedžerských časopisoch. Vulgárne si nadávajú v dôsledku tesného priateľstva. Pri čítaní som mal pocit, že si postavy doslova dýchajú na krk, pritom sa potrebujú ukryť so svojimi fantáziami a ilúziami. Ponorkové dusno je prírodne vytváranou hmlou, kde sa naznačí únik, tam stojí aj pohľad priateľa a jeho nemé výčitky. Osamotený odchod môže byť egoistickou zradou. Dorota s najlepšou kamarátkou príležitostne simulujú život v meste a každá známosť zvonku je myšlienkovým dobrodružstvom. Hypnotizuje známe teritórium pokušením. Táto silná emócia pôsobí prirodzene, nie ako nebezpečenstvo. Sú to momenty, kedy sa zabudnutá krajina premieša so svetom - i keď len v podobe známejšieho poľského mesta.

Kniha Šeptuchy pôsobí, že Podlasie nie je len dočasným miestom pre život, má silu prísne uzamykať osudy a stavať vysoké pevnosti lesov a hôr, cez ktoré presakuje platonická láska k úniku. Fyzickú podobu týchto pocitov vystihuje v úvode knihy výber fotografií Roberta Tapperta, ktorý prostredie vizuálne dokumentoval. Spolu s Alenou Sabuchovou vytvorili svedectvo pochopenia vo vzťahu krajiny, ktorá je k svojmu väčšiemu súrodencovi niekedy hluchá.


Artforum 2019

Fotografia: Robert Tappert

Zobraziť diskusiu (0)

Šeptuchy

Šeptuchy

Alena Sabuchová

Podlasie – rustikálny lesnatý región medzi Poľskom a Bieloruskom, je tak trochu zabudnutá zem. O to väčšie má čaro a neopakovateľnú atmosféru zahalenú do hmiel vystupujúcich nad močiarmi.

Kúpiť za 11,90 €

Podobný obsah

Nová kniha ponovembrových príbehov

Knižné ochutnávky

Nová kniha ponovembrových príbehov

Už v marci 2019 vychádza vo vydavateľstve Artforum kniha Mojich tridsať rokov. Osemnásť autorov v šestnástich textových a dvoch obrazových príspevkoch reflektujú ostatných tridsať rokov demokratického Slovenska, tri desaťročia od Novembra 89. Autori pochádzajú z rôznych generácií, vo svojom živote vykonávali alebo vykonávajú rôzne povolania, ich osobný čriepok do mozaiky novodobej histórie Slovenska je formulovaný vždy z iného uhlu pohľadu. Túto pestrú zmesku príbehov a ľudí spojil Fedor Gál, neúnavný hľadač dialógu.

Julian Barnes: Jediný príbeh

Knižné ochutnávky

Julian Barnes: Jediný príbeh

"Chceli by ste radšej viac ľúbiť a viac aj trpieť, alebo menej ľúbiť a o to menej trpieť?" pýta sa Julian Barnes hneď v úvode svojho štrnásteho románu s názvom Jediný príbeh. V prvej, druhej a tretej osobe rozpráva príbeh lásky devätnásťročného mladíka a staršej sebavedomej a ironickej ženy, príbeh prvej lásky, ktorú niet s čím porovnávať a ktorá nás preto zvyčajne zasiahne veľmi silno. Vydalo Artforum v edícii -klad v preklade Barbary Ďurčovej.

Nový rok, nová farebnosť literárnych po-kladov

Správy

Nový rok, nová farebnosť literárnych po-kladov

Onedlho vyjde prvá tohtoročná kniha z edície -klad. Klamárka od Ajelet Gundar-Gošen bude prvá z kníh v novej tehlovej farebnosti. Dizajn edície -klad, ktorá prináša literárne po-klady, kvalitné pre-klady súčasnej svetovej beletrie, má od začiatku na starosti dizajnérka Mária Rojko. Prečo sa farebnosť obmieňa? Podľa akého kľúča spája knihu so slovenskými ilustrátormi? A na aké výtvarnícke mená sa pri ďalších knihách môžeme tešiť? Dozviete sa v krátkom rozhovore.