Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Oslava každodennosti

Lucia Berlin býva v pozoruhodnej všeobecnej zhode označovaná za mimoriadny literárny zjav a každý čitateľ jej knihy zistí, že toto tvrdenie je úplne pravdivé. Písať o bežnom živote s majstrovskou zručnosťou nedokáže len tak hocikto, výnimočný talent americkej spisovateľky vykúpený jej dramatickým životom môžeme odteraz objavovať v zbierke poviedok Manuál pre upratovačky.

Prelínanie života autora s tematikou jeho diela dokáže viesť k mylným interpretáciám alebo k nie celkom presnému hodnoteniu. V prípade Lucie Berlin (1936-2004) sa však asi nedopustíme omylu, ak budeme tvrdiť, že jej prózy sú značne autobiografické, poznamenané rušným životom v USA, Čile a Mexiku, zlomovými udalosťami, alkoholizmom a dlhé roky aj životom na okraji spoločnosti. Ako spisovateľka bola pomerne uznávaná, hoci bez komerčného úspechu. Prednášala kreatívne písanie, získala niekoľko dôležitých literárnych cien a pochvalné prirovnania k tvorbe Raymondai Carvera, A. P. Čechova a Alice Munroovej. O výnimočnosti próz svedčia aj dva doslovy v knihe.


Poviedky v zbierke Manuál pre upratovačky sú rozmanité ako štýly džezu - divoké až frenetické v emóciách, pomalé až vláčne v deji, pestré a pritom ľudské v postavách, niekedy komplikovanejšie inokedy jednoduché jazykom - a pritom je to vždy džez. Niekedy sa v nich takmer nič nedeje – žena upratuje cudzí byt; ľudia sa rozprávajú na odvykacej terapii; zubár ošetruje vlastný chrup; riešia sa vzťahy s rodinou; cestuje sa; spomína.

V tomto neplynutí deja naplno vyniká štýl Lucie Berlin: ľahký, so zručnosťou akej sú schopní len dlhoroční spisovatelia, s presnosťou vyjadrenia na krátkom priestore, údernosťou pointy alebo naopak, jej očividnou absenciou. Život plynie a skončí rovnako, niekedy dostane príležitosť dopovedať príbeh, inokedy ostanú len tri bodky.

V niekoľkých desiatkach poviedok sa stretneme predovšetkým s postavami žijúcimi na periférii spoločnosti. Nemusia to byť nevyhnutne alkoholici, hoci viacerí z nich sú. Živoria, snívajú o krajších časoch, snažia sa zmeniť svoju situáciu, a hoci si uvedomujú ako sa vlastným úsilím prepadli dole, nie vždy dokážu zmeniť svoju osobnosť tak, aby im to pomohlo zlepšiť vlastný údel.

Sila textov spočíva v potrebe čítania medzi riadkami, v uvedomení si komplikovanosti života, emocionálnej náročnosti každodennosti človeka, ktorý roky žije na okraji. Každodennosť sa v prózach Lucie Berlin stala krasohľadom, cez ktorý môže čitateľ objaviť výnimočnú, na Slovensku doteraz úplne neznámu spisovateľku.



Lucia Berlin: Manuál pre upratovačky
Preklad: Aňa Ostrihoňová
Inaque.sk 2016
240 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Manuál pre upratovačky

Manuál pre upratovačky

Lucia Berlin

Príbehy, ktoré rozpráva Lucia Berlin, sa odohrávajú v Kalifornii, Mexiku a Čile, ich rozprávačkou je dievča, žena, ktorá sa snaží nájsť zmysel vo všednosti sveta na okraji spoločnosti. V Manuáli pre upratovačky sa čitatelia a čitateľky stretávajú so starými Indiánmi, narkomafiánmi, kráľovnami krásy či svojskými lekármi, ktorým sa trasú ruky, ale predovšetkým s rozprávačkou – so ženou, ktorá vidí krásu v tých najtemnejších zákutiach ľudskej duše a má pochopenie pre ľudské chyby a slabosti.Lucia Berlin právom stojí vedľa Alice Munroovej, Raymonda Carvera či A. P. Čechova. Poviedky americkej autorky Lucie Berlin sa odohrávajú v Kalifornii, Mexiku a Čile v 60tych a 70tych rokoch minulého storočia a ich rozprávačkou je dievča, žena, ktorá sa snaží nájsť zmysel vo všednosti sveta na okraji spoločnosti a ktorá ktorá vidí krásu v tých najtemnejších zákutiach ľudskej duše a má pochopenie pre ľudské chyby a slabosti. Luciu Berlin prirovnávajú aj k skvelej poviedkarke Alice Munro, v našich zemepisných šírkach bola však takmer neznáma - kým jej poviedky nepreložila a nevydala Aňa Ostrihoňová.

Kúpiť za 11,69 €

Podobný obsah

Lucia Berlin: Manuál pre upratovačky

Tip ane ostrihoňovej

Lucia Berlin: Manuál pre upratovačky

Poviedky americkej autorky Lucie Berlin sa odohrávajú v Kalifornii, Mexiku a Čile v 60tych a 70tych rokoch minulého storočia a ich rozprávačkou je dievča, žena, ktorá sa snaží nájsť zmysel vo všednosti sveta na okraji spoločnosti a ktorá ktorá vidí krásu v tých najtemnejších zákutiach ľudskej duše a má pochopenie pre ľudské chyby a slabosti. Luciu Berlin prirovnávajú aj k skvelej poviedkarke Alice Munro, v našich zemepisných šírkach bola však takmer neznáma - kým jej poviedky nepreložila a nevydala Aňa Ostrihoňová.

Lucia Piussi o Lucii Berlin

Správy

Lucia Piussi o Lucii Berlin

„Milujem domy, všetko, čo mi môžu povedať, a preto mi neprekáža robiť upratovačku. Je to ako čítať knihu.“ To je Lucia Berlin. Zázrak. Kde celý čas bola? Čítam jej poviedky odznova, zbožne, pomaly. Je to ako objaviť niekoho, kým by ste chceli byť. Kde sa skrývala? Patrí do tej najvyššej kasty pravých, „čechovovských“ poviedkarov.

Desiatka najlepších slovenských kníh podľa poroty Anasoft litera

Správy

Desiatka najlepších slovenských kníh podľa poroty Anasoft litera

Desiatka je známa a je pre mnohých prekvapivá. V tejto chvíli vám prinášame len krátky prehľad desiatich finalistov, ktorých porota vyberala z doteraz rekordného počtu 227 prozaických kníh, ktoré vyšli v minulom roku - a tie tam na rozdiel od českých literárnych cien neprihlasujú vydavatelia, porota posudzuje všetky knihy, ktoré vyšli. Postupne vám prinesieme ukážky z nich aj reakcie kritikov na tento výber.