Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Opus magnum Olgy Tokarczukovej

Poľská spisovateľka sa vo svojom historickom románe podujala na vážne a riskantné úlohy. Na takmer 900 stranách rozpísala bohatú kroniku príbehov. Nabúrala národný mýtus a upozornila na to, že príslušnosť k minulosti národa je niečo iné ako kolobeh jednej krvi. A k tomu všetkému rozohrala témy, ktoré v súčasnej Európe vtrhli do polemík (aj reálneho života) s nevídanou silou.

Fascinujúci obraz sveta

Samotná autorka definuje svoj veľký opus presne: Kniha rozprávaná zomrelými, čerpajúca z mnohých rôznych kníh a tiež podnietená predstavivosťou. „Tá je najväčším prirodzeným darom človeka.“

Takpovediac „ecovská“ zbierka príbehov je umiestnená do polovice 18. storočia. Podolie je vtedy súčasťou Poľského kráľovstva, dnes je to územie na juhozápade Ukrajiny.

Postupne sa odkrýva obraz doby, spoločnosti aj praktického života všetkých spoločenských vrstiev. Vedľa seba žijú kresťania (katolíci i pravoslávni) a židia, za kopcom začína moslimská turecká ríša.

Jednotlivé podoby života nie sú len zľahka načrtnuté, ale dôsledne zdokumentované – dokonca aj obrazovými vsuvkami.

Tradičné nepriateľstvo voči židom, pogromy, chudobný až primitívny život sedliakov a bezzemkov, falošné pózy vidieckej šľachty, morové epidémie, biskupi a farári so skrytými intelektuálnymi ambíciami aj tajnými hriechmi...

K tomu obraz sveta obchodnej výmeny medzi južným Balkánom a poľsko-litovským územím. A to všetko dochutené vôňami, gastronómiou a pestrofarebnými oblekmi špekulantov. Nechýbajú teologické polemiky, stopy kabalistickej mystiky a múdrostí talmudu či jazykové hry.


Ako dosiahnuť emancipáciu

Postupne sa do popredia dostáva reálny príbeh Jakuba Franka, hlavnej postavy mesianistického hnutia.

Tokarczuková svoj román písala šesť rokov. S metodickou dôslednosťou poskladala mozaiku tohto fascinujúceho príbehu, neuveriteľného a nepohodlného pre Poliakov, Židov aj samotných Frankových stúpencov.

Charizmatický Frank opustil judaizmus, stal sa moslimom a následne motivoval svojich prívržencov k prestupu do katolíckej cirkvi. Takýmto spôsobom chcel dosiahnuť emancipáciu židovskej komunity. Po stáročiach putovaní a strachu majú predsa nárok na to, aby sa usadili, dostali od kráľa kus zeme a žili v mieri s ostatnými.

Tisíce ľudí prúdili do Ľvova, aby videli ten zázrak: v katedrále v radoch stoja židia, ktorí sa nechávajú pokrstiť a prijímajú mená Ježišových apoštolov.

Nekonformný mystik zadefinoval nekonvenčné spôsoby náboženstva i rodinného života. Frankov osud pokračoval novými prekvapeniami. Bol internovaný v kláštore na Jasnej Hore pri Czenstochowej. Okolnosti ho doviedli do Brna aj do Offenbachu nad Mohanom, kde zomrel ako poľský šľachtic Józef Dobrucki.


Nepohodlné príbehy

Príbeh frankistického hnutia sa stal pre Poliakov tabu. Ich „národná čistota“ bola takouto hromadnou konverziou vraj ohrozená. Pre Židov je tiež démonickou postavou, lebo predsa zviedol tisícky ľudí z cesty vernosti tradícii.

A samotní frankisti nezostali bez viny. V úsilí zbaviť sa konkurencie z radov ortodoxných židov pomáhali pri pogromoch v mene trestania za údajné rituálne vraždy.

Frankista sa stal iným menom pre skrytého a zákerného nepriateľa.

Tokarczuková sa týmto románom konfrontuje s romantickým Szienkiewiczovým mýtom o poľskej minulosti.

Vo veľkom rozhovore pre Gazetu Wyborczu upozorňuje, že ľud obývajúci veľkú rovinu v strede Európy, ktorá bola javiskom vojen, ťažení, vyháňania a emigrácie, je taviacim kotlom. „Stále viac z nás sa nedokáže napchať do príliš tesného nacionalisticko-katolíckeho kabátu.“

Je logické, že okrem literárnej ceny kniha vyvolala aj hnev konzervatívnych kruhov.

Pre Tokarczukovú je heréza sympatická. Objavuje sa tam, kde existuje úprimná viera. Jej rodáci však namiesto viery ako zásadnej morálnej a intelektuálnej výzvy vsadili na náboženstvo ako tradíciu, ktorej sa podriaďujú bez reflexie.


Ľubomír Jaško


Olga Tokarczuková

Knihy Jakubovy

preložil Petr Vidlák

Host 2016

Zobraziť diskusiu (0)

Podobný obsah

Chimamanda Ngozi Adichieová: Amerikána

Tip ane ostrihoňovej

Chimamanda Ngozi Adichieová: Amerikána

Silná sociálna satira obalená do romantického papiera od angažovanej nigérijskej spisovateľky žijúcej od svojich devätnástich rokov v Amerike. Hrdinami jej románu sú sú mladí a zamilovaní Nigérijčania, nespokojní so životom vo svojej krajine ovládanej vojenskou diktatúrou. Rozhodnú sa preto hľadať šťastie v cudzine a ich cesty sa rozdelia. Sebaistá Ifemelu sa vydáva študovať do Ameriky. Tichý a premýšľavý Obinze, ktorého Amerika, ovplyvnená útokmi z 11. septembra neprijme, sa púšťa do nebezpečného života ilegálneho imigranta v Londýne. Napriek pracovnému úspechu a pohodlnému životu v Amerike však pocítia túžbu vrátiť sa.

Egypťan Sinuhe

Recenzie

Egypťan Sinuhe

Historický román je svojím spôsobom veľmi výlučná literárna forma. Pokiaľ má byť spracovaný naozaj poctivo, kladie na tvorcu nemalé nároky. V prvom rade si vyžaduje presnú znalosť popisovaného historického obdobia, bez ktorej docieliť autenticitu je, pochopiteľne, nemožné. Nemôže chýbať chytľavý príbeh, či rovno viacero spletitých príbehov, zaľudnený čo najpestrejšou zmesou charakterových typov, plasticky interpretujúcich historickú každodennosť i veľké zlomové historické udalosti. Všetko z tohto, a ešte podstatne viac, vo svojej tvorbe ponúka zrejme absolútny imperátor na poli historického románu – Mika Waltari.

Možná bude dnes největším anarchismem obrana liberálních svobod

Rozhovor

Možná bude dnes největším anarchismem obrana liberálních svobod

Jako tradičně dává nové číslo literárního měsíčníku Hostu k dispozici ochutnávku ze svého obsahu. Tentokrát nabízíme ukázku z rozhovoru s politologem, novinářem a anarchistickým aktivistou Ondřejem Slačálkem.