Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Manuál pre úspešné dievčatá

Paolo Cognetti si už slovenských čitateľov získal svojimi úspešnými titulmi – knihou Osem hôr (Ikar 2017), za ktorú získal prestížne talianske ocenenie Premio Strega, ako aj originálnym románom-mozaikou Sofia vždy chodí v čiernom (Inaque 2018), ktorý bol taktiež nominovaný na toto ocenenie.

Nedávno uzrel svetlo sveta v slovenčine ďalší z jeho výtvorov, konkrétne prvotina Manuál pre úspešné dievčatá, ktorú sa pre jej skromnejší rozsah rozhodlo vydavateľstvo Inaque zaradiť do svojej edície short prinášajúcej krátke texty na dlhú cestu. Ide o zbierku siedmich poviedok zameriavajúcich sa na ženy, pričom ale nie vždy je rozprávačkou príbehu práve dané dievča, čo hodnotím ako skvelý krok zo strany spisovateľa. Poviedky, i keď majú isté spoločné prvky, nie sú homogénne. Autor dal každému zo svojich rozprávačov vlastný hlas, odlišný od tých ostatných.

Jednotlivé poviedky spájajú opakujúce sa motívy, ako napríklad cesta, motorest, čerpacia stanica, dievča, ktoré odišlo z domu, túžba po zmene, uvedomenie si svojej hodnoty a najmä mesto a jeho život. Miláno, turisti, sex – to všetko nájdeme v poviedkach reflektujúcich život a to, čo prináša. Objektom každej z poviedok je dievča či žena, bojujúca so životom o svoje šťastie, avšak autor neopomína ani mužov. Napriek opakujúcim sa motívom jednotlivé texty nie sú monotónne, nezlievajú sa vám do celku, a tak nedochádza k percepčnej únave, k čomu prispieva tiež fakt, že poviedky nie sú dlhé ani sa seba nenadväzujú – tvoriac jeden celok – podobne ako v prípade knihy Sofia vždy chodí v čiernom.

Možno povedať, že všetky poviedky reflektujú medziľudské vzťahy a ich komplikovanosť, niektoré viac, iné menej. Menia sa však kulisy, na pozadí ktorých sa jednotlivé príbehy odohrávajú. Kým raz má poviedka ráz road-novel, kde hrdinovia rekapitulujú, vracajú sa späť do minulosti a skúmajú svoje vzťahy, inokedy nás Cognetti zavedie do prostredia vysokoškolského života a drog, pričom rozprávanie má charakter nepolapiteľného myšlienkového prúdu, ktorý trefne pomenúva javy života. Napríklad text druhej poviedky Šoférovať v metropolách má miestami priam jazzový rytmus a mierne pripomína štýl beatnikov.

Maiini rodičia, dvaja angažovaní novinári, vyčerpali potenciál podobenstva, ktoré ich od zapálených úvodníkov o orgánoch hnutia priviedlo do čalúnených kresiel televíznych štúdií a dostali sa do najmenej heroickej fázy svojej generácie, počas ktorej láska zrodená na barikádach hasne medzi luxusnými gaučmi a kuchyňami z pálenej tehly a perfídny úškľabok známeho buržoázneho nepriateľa prebleskne pomedzi záverečné titulky ako v lacnom hororovom seriáli.“ (s. 28)

Tí, čo už sa s Cognettiho tvorbou stretli, vedia, že je nielen spisovateľ, ale aj úspešný filmár, čo sa koniec koncov premieta aj do jeho tvorby, a to jednak vo výstavbe textu, jednak v prostredí, v ktorom sa jeho postavy pohybujú. Cognettiho texty nie sú jednotvárne, experimentuje so štýlmi rozprávania, s rozprávačom a jeho formou. Napríklad v poviedke Poupratovať využíva Du-formu, teda rozprávanie v druhej osobe. Táto poviedka je však zaujímavejšia práve experimentovaním s textom, teda literárnym stvárnením ako samotným obsahom.

Vonku vzduch vonia dažďom a asfaltom. Nie je zima. Cítiš, ako prichádza leto, cítiš ho v spôsobe, akým schne ulica: naplánuješ si, že si udržíš slasť z tohto zistenia, až kým nedôjdeš k automatu na cigarety. Na zvyšok budeš myslieť potom. Cesta späť sa ti zdá dostatočne dlhá, aby si na niečo prišiel.“ (s. 64)

Iné sú zase príťažlivejšie obsahom, avšak každá je svojím spôsobom jedinečná. Autorov štýl je pomerne strohý a priamočiary, vie zaujať, upútať čitateľovu pozornosť trefnými poznámkami a vierohodnými myšlienkovými pochodmi. Niektoré texty sú kvalitnejšie, iné menej, no keďže ide o prvotinu, možno zbierku hodnotiť ako vydarenú.

(…) myslela som na to, že každý z nás prišiel na svet s nejakým nepriateľom a od tej chvíle je mu osudom znovu a znovu prehrávať, a preto si každý život zaslúži súcit. Ak je na tom niečo dobré, tak fakt, že každý porazenecký život je príbeh: a toto je ten môj.“ (s. 110)

Cognetti je skvelý pozorovateľ a myslím si, že práve to dodáva jeho textom na kvalite. V spojení s jeho rozprávačskými kvalitami a chuťou experimentovať sa každé jeho dielo stáva umeleckým zážitkom.

preklad: Peter Bilý

Inaque 2019


Zobraziť diskusiu (0)

Manuál pre úspešné dievčatá

Manuál pre úspešné dievčatá

Paolo Cognetti

Sedem poviedok, sedem portrétov žien: dievčat bojujúcich o lásku, konfrontujúcich sa s materstvom, hľadajúcich si prácu. Sedem príbehov žien, ktoré cestujú, robia kariéru a dedia majetok; žien, ktoré prichádzajú o prácu, milenci ich podvádzajú a opúšťajú; žien, ktoré účtujú s nepriazňou osudu, začínajú odznova, rebelujú, plavia sa rozbúrenými vodami každodennosti.

Kúpiť za12,99 €

Podobný obsah

O kolektívnej vine a osobnej zodpovednosti

Recenzie

O kolektívnej vine a osobnej zodpovednosti

Zločin sa ešte ani nestihol stať, no už sú tu traja mŕtvi. Trochu iná detektívka v podaní známeho francúzskeho autora Philippa Claudela nás prevedie krátkou epizódou života na malom Súostroví psa ‒ fiktívnej ostrovnej dedinke, ktorá vlastne až takou fiktívnou nie je. Možno v nej žijeme práve my, a to aj napriek tomu, že k nám na dvor more asi nevyplaví mŕtvoly niekoľkých černochov.

Trpká príchuť dospievania

Recenzie

Trpká príchuť dospievania

Elena Ferrante sa vo svojom najnovšom románe Klamársky život dospelých opäť vracia do svojho rodiska Neapola. Do známeho Neapola chudobných štvrtí, priemyselných zón, špinavých miest a nevzdelaných ľudí, ale aj do Neapola intelektuálov žijúcich v krásnych štvrtiach vysoko nad spodinou, na miestach s výhľadom na more, odkiaľ je jednoduché ignorovať existenciu tých dolu a tváriť sa, že ste s nimi nikdy nemali nič spoločné.

​Skrytý poklad – britská spisovateľka Tessa Hadley

Recenzie

​Skrytý poklad – britská spisovateľka Tessa Hadley

Britská spisovateľka Tessa Hadley vás presvedčí, že to, čo si v jej knihe prečítate, je od A po Z pravda, hoci to tak nie je. Román Bystré dievča však určite čerpá zo života, pretože pôsobí veľmi reálne, a pritom sa na prvý pohľad javí ako zdanlivo jednoducho vyrozprávaný príbeh Stelly, ktorá sa čitateľovi predstaví najskôr ako dieťa, až sa spolu s ňou prebrodíme ďalšími piatimi desaťročiami. Autorku pre jej schopnosť vykreslenia citového života svojich protagonistov prirovnávajú aj k laureátke Nobelovej ceny za literatúru – kanadskej spisovateľke Alice Munro.