Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Keď vonku prší

Každodenný život ponúka obdivuhodné príležitosti na literárne zaznamenanie. Svoje o tom vie aj herec Igor Adamec, pretože jeho kniha Keď vonku prší s podtitulom Čítanie k rannej káve je práve takýto kaleidoskop bežných situácií ‒ niekedy s naozaj nečakanou pointou alebo výstižným postrehom.

Práve podtitul Čítanie k rannej káve ponúka návod, ako si predĺžiť a vychutnať literatúru. Igor Adamec napísal krátke poviedky, časovo nenáročné, ale vhodné na postupné čítanie ‒ každý deň ráno jednu. Postupne takto čitateľov čakajú prekvapenia a až absurdné situácie, ktoré sa stali protagonistom príbehov. Niekedy stačilo byť nezaujatým účastníkom diania, inokedy zas vhodná chvíľa priniesla moment, aký stál za písomný záznam.

Časovo sa poviedky odohrávajú v rozmedzí desaťročí, sám autor ich rámcuje nasledujúco: „Skúsil som si pospomínať na Bratislavu v rokoch sedemdesiatych a osemdesiatych. Na Prahu v období, keď som tam študoval. Na časy, keď som balil svoju ženu, a na roky, keď boli naše deti malé.“ Poviedky sú pritom veľakrát veselé, vždy realistické, bez melanchólie a nostalgie. Dozvieme sa veľa o autorovom súkromí, o osobách, ktoré formovali jeho mladosť, no často v nich vystupujú aj miestne postavičky, ľudia so zvláštnymi vlastnosťami, ktorí dotvárali kolorit prostredia a vo svojej lokalite museli byť známi.

Igor Adamec v poviedkach vtipne glosuje aj súčasné spoločenské dianie. Robí to nenútene a bystro, úplne prirodzene to zapadá do textu, hoci ide často len o vyjadrenie jednou vetou. A vzhľadom na vývoj je jasné, že aj v blízkej budúcnosti budú čitatelia týmto odkazom rozumieť. Je niekedy až neuveriteľné, aké bizarné udalosti sa autorovi prihodili ‒ či už ako účastníkovi, alebo pozorovateľovi. Pre nás je potešujúce, že ich zaznamenal, lebo Keď vonku prší je skutočne príjemné čítanie vhodné v akomkoľvek počasí.



Igor Adamec: Keď vonku prší. Čítanie k rannej káve

Artis Omnis, 2020

152 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Keď vonku prší. Čítanie k rannej káve

Keď vonku prší. Čítanie k rannej káve

Igor Adamec

Známy divadelný a televízny herec Igor Adamec (1964) je autorom alebo spoluautorom (spolu s Martinom Vanekom) viacerých úspešných detských kníh. No tentoraz svoju zbierku poviedok venuje dospelým čitateľom. Spomína v nej na starú Bratislavu. Na Prahu v období, keď tam študoval. Na časy, keď sa zoznámil so svojou ženou, a na roky, keď boli ich deti malé. Dovoľuje tak čitateľom nahliadnuť do svojho súkromia, ako aj do spomienok na sedemdesiate a osemdesiate roky, na obdobie krvavých kolien a detských modrín na duši. S nadhľadom opisuje vtipné situácie, ktoré život prináša, no nevyhýba sa ani vážnejším témam. Z každého príbehu cítiť autorov cit pre detail, pointu a v neposlednom rade preňho taký charakteristický humor. Práve preto ich autor odporúča ako čítanie k rannej šálke kávy. Nech sú dni pekné aj vtedy, keď vonku prší.

Kúpiť za 11,70 €

Podobný obsah

Tělocvikář Šimečka

Správy

Tělocvikář Šimečka

Novinář a spisovatel Martin M. Šimečka (1957) může být vnímán různě. Jako pamětník předlistopadového disidentství, jako ten, co chodil za Tatarkou, jako spisovatel, který dostal v roce 1988 Ortenovu cenu, jako zakladatel nakladatelství Archa, jako novinář ze SME, Domino-fóra, Respektu, Denníku N... Po přečtení Tělesné výchovy je možné přidat si k němu ještě další charakteristiky: třeba post-moderní pětibojař. (Foto: Monika Kompaníková a Míšenka.)

Naša bezvýznamnosť ukrýva život za maskou smrti

Recenzie

Naša bezvýznamnosť ukrýva život za maskou smrti

Keď v roku 2015 vyšiel v Spojených štátoch anglický preklad Kunderovho neveľkého románu Sviatok bezvýznamnosti, všimla si ho hádam iba literárna kritika. Anglický preklad pre amerického čitateľa pripravila Linda Asher.

​Najväčšiu moc máme dnes

Recenzie

​Najväčšiu moc máme dnes

Rudé slunce je románom z prostredia Rumunska, ktorý svojou atmosférou sprítomňuje aj hnev, aký zažíval Dominik Tatarka v Démonovi súhlasu. Pri čítaní vznikne dojem, že odpor voči socializmu môžeme zažívať v širšom kontexte. Divadlo o národnej súdržnosti infikovalo mnohé štáty bývalého Sovietskeho zväzu, a tak možno hovoriť o dejinách spoločného odporu. Gheorghe Stroe denníkovou formou zachytáva život úbožiaka, ktorému ktosi požičal pocit moci. Hlavný protagonista tohto príbehu nemá ďaleko ani od takej postavy, akou bol Barnabáš Kos z príbehu dramatika Petra Karvaša.