Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Kde sa vzal Kotleba?

Druhé, aktualizované a fotografiami doplnené vydanie knihy, ktoré prináša pomerne jasný obraz Mariana Kotlebu - rasistu s nechuťou ku všetkému cudziemu, odporcu demokracie so sklonom k stihomamu a rodinkára neschopného plniť volebné sľuby. Kto je Marian Kotleba?

Bez eurofondov

Už v inauguračnom prejave Kotleba spomenul, že zníži závislosť župy od eurofondov, čo sľuboval aj v kampani. Keď o tom hovoril, väčšina mu nerozumela a ďalší tomu neprikladali význam. Nevedeli si predstaviť, ako by to chcel urobiť, ani prečo. Vzdal by sa miliónov eur? Presne tak.

Týždeň po napísaní listu na Ukrajinu škrtol stredným školám spolufinancovanie projektov na rozvoj, ktoré z výrazne väčšej časti hradila EÚ. Riaditeľom škôl odkázal, že ak chcú približne päť a pol milióna z eurofondov, majú si projekty Moderná škola zaplatiť sami. Zohnať si mali vyše štvrť milióna eur, inak by vraj podľa župana došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

„Banskobystrický samosprávny kraj chce trestať školy za ich úspechy. V konečnom dôsledku za to budú potrestaní učitelia, žiaci a ich rodičia,“ reagovalo ministerstvo školstva a dodalo, že ak Kotleba eurofondy nepotrebuje, tak ich presunú do iných krajov.

Riaditelia zháňali peniaze, ako vedeli. Od sponzorov, z grantov a v najhoršom pomáhali obetaví rodičia. Štrnástim školám sa podarilo peniaze naškrabať. Kotleba ušetril 270-tisíc eur, ale školáci prišli o vyše päť miliónov na svoje vzdelávanie.

Koncom roka 2014 zas o schválené fondy prišiel Domov sociálnych služieb Slatinka aj Ladomerská Vieska pri Žiari nad Hronom, spolu o približne štyri a pol milióna. Domovy sociálnych služieb mali dostať peniaze na deinštitucionalizáciu, ktorej cieľom je dostať seniorov či ľudí s postihnutím z izolovaných budov medzi ľudí. Kotlebovi sa to od začiatku nepozdávalo a urobil všetko, aby projekt nepokračoval. Župan sa odvolal na zákon a nepodpísal zmluvy.

Pohľad na staršieho mentálne postihnutého muža posedávajúceho na posteli v izbe domova v Ladomerskej Vieske bol znepokojivý, nebolo to však ním. Len niekoľko desiatok centimetrov od tváre za ním bola na stene tmavá, vlhká mapa.

Ďalšie miestnosti starého kaštieľa na tom neboli oveľa lepšie. Z premočených stien v jedálni opadávala omietka, v kancelárii zakryli mokré miesta na stene veľkým obrazom. Poslednej izbe nepomohlo už nič. Vypratali ju, bola plná nebezpečných plesní.

Predsedníčka komisie sociálnych vecí župného zastupiteľstva Božena Kováčová povedala županovi všetko, čo potreboval o situácii vedieť. Po zrušení domova by päťdesiat klientov presťahovali do menších domčekov. Rátalo sa s vytvorením chránených dielní, kde by klientov zamestnali pri pestovaní byliniek, v čajovni pre verejnosť či práčovni, ročná úspora sa odhadovala na 60-tisíc eur. Županovi sa však projekt ani odchod z kaštieľa nepáčili.

Podobnú skúsenosť zažila aj riaditeľka Slatinky Denisa Nincová. Pred niekoľkými rokmi chodila po opustených priestoroch domova v kaštieli v Dolnej Slatinke pri Lučenci, kde žili postihnutí ľudia. Už vtedy viac ako dve tretiny presťahovali do rodinných domov v meste.

Nincová sledovala výsledky deinštitucionalizácie v praxi niekoľko rokov. „Božka s ťažkým mentálnym postihnutím už vie telefonovať a naučila sa variť. Jej kamarát hráva hokej. Komunita dokáže fungovať večer bez dozoru. Lacko prišiel do kaštieľa, keď mal šesť. Vyše tridsať rokov len zametal dlhé chodby. Po presťahovaní do mesta si našiel prácu. Na dohodu pomáhal pri koňoch, upratoval, kŕmil a nosil im mrkvu z kuchyne,” opisovala v roku 2017.

Domov Slatinka si všimli aj maďarskí filmári, o jeho úspechoch nakrútili film.

Kvôli Kotlebovi prišli o milióny od Únie a zvyšných pätnásť klientov, ktorých chceli integrovať a presťahovať do mesta, zostalo v areáli kaštieľa. Hygienici zatvorili jeden z domov pre nevyhovujúce podmienky, klientov sťahovali rýchlo do lacnejších prenájmov za peniaze nadácie.

„Nerozumel tomu. Rozhodoval neprofesionálne a nekorektne. Narobil veľmi veľa škody. Najsmutnejšie je, že autoritárske metódy použil proti úplne bezbranným ľuďom,“ vravela Nincová.

„Osobne si myslím, že to nepodpísal ani nie preto, že odmieta eurofondy, ale kvôli ideológii. Zdravotne postihnutí mali byť podľa neho izolovaní,“ myslí si niekdajší šéf župného sociálneho odboru Červienka. Keď župan rozprával o podmienkach pre zdravotne postihnutých klientov, hovoril podľa neho o výbehu, ako keby to boli zvieratá.

Vraj ho len trestajú

V novembri roku 2014 prišiel župan s teóriou, že ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré riadilo regionálne eurofondy, zastavilo kraju štyri projekty vrátane deinštitucionalizácie za vyše desať miliónov eur z pomsty za to, že chcel zabrániť tunelovaniu.

„Kotleba nám nepodpísal kšefty za dva milióny eur, na ktoré sa tešili školiace agentúry, tak my mu nedáme štyri projekty pre samosprávny kraj. Virtuálne projekty považujem za čisté tunelovanie štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie.“

Tvrdil, že dva milióny mali ísť na vzdelávanie štyristo zamestnancov dvoch domovov sociálnej starostlivosti, hoci tie majú len približne 75 zamestnancov. „Vyškolenie jedného zamestnanca by vyšlo na vyše 21-, respektíve 36-tisíc eur. Nezdá sa nám normálne, aby niekto takto rozhadzoval peniaze,“ rozhorčoval sa a ukazoval kópie zmlúv.

No v analýze tunelovania nesedelo takmer nič. Dva milióny nešli pre dva DSS, ale pre sedem a celkový počet ľudí zapojených do projektu nebol štyristo, ale 850. Čisté náklady na vzdelávanie vychádzali asi tisíc eur na jedného.

Celkovo mohla župa za štyri roky z eurofondov získať vyše sto miliónov eur na konkrétne projekty, no zásluhou Kotlebu sa tak nestalo.

Robert Fico, minister kultúry Marek Maďarič a ďalší ministri chvíľu verejne uvažovali, že budú hľadať hoci aj nesystémový model, ktorý by Kotlebu obišiel a finančné toky od štátu a Únie by riadilo mesto Banská Bystrica. Nakoniec nič také nespravili. Otázka možného čerpania eurofondov sa vyriešila inak, župan pripravil kraj aj o teoretickú možnosť čerpať peniaze.

Ochrankár bez papierov

Národný inšpektorát práce označil v polovici roku 2015 Kotlebov úrad za nelegálneho zamestnávateľa a ten nemôže čerpať štátnu podporu ani eurofondy. Previnenie sa týkalo bezpečnostnej služby, ktorá dohliadala na rokovania zastupiteľstva. Jeden ochrankár načierno a župa prišla na päť rokov o dotácie.

Kotleba síce podal žalobu proti rozhodnutiu o nelegálnom zamestnávaní na súd, no neuspel. Okresný, krajský a napokon definitívne aj Najvyšší súd v polovici roku 2018 potvrdili nelegálne zamestnávanie aj dvojtisícovú pokutu pre župu od Inšpektorátu práce.

Kotleba tvrdil, že odstrihnutie od financií bolo pomstou za prehru v župných voľbách a Fico mu len takto robí zle. No podľa údajov, ktoré poskytli z jeho úradu na základe infožiadosti, pretože bežné novinárske otázky ignorujú, nepodali od 20. decembra 2013 do 29. mája 2017 žiadnu žiadosť ani nedostali žiadne peniaze z eurofondov.

V tom istom období podal jednu žiadosť o štátnu dotáciu na rekonštrukciu a dostavbu remeselného domu a mangľovne v Brezne za viac ako jeden a pol milióna. Zamietnutá. Keďže inú žiadosť nepodali, nemohli dostať ani iné peniaze od štátu.

Kotleba krátko po voľbách tvrdil, že eurofondy nechce a bez štátnych peňazí sa zaobíde, pretože župný rozpočet stačí. Riaditeľ úradu Uhrík v máji 2017 v Slobodnom vysielači ponúkol už trochu inú verziu, že nechceli len tie eurofondy, ktoré plánovali Smeráci rozkradnúť a vytunelovať na nezmyselné a predražené projekty.

„Médiá si veľmi rady vytrhnú veci z kontextu a hovoria, že nechceme eurofondy vôbec. Práve naopak, napríklad na cesty sme sa snažili využívať eurofondy v maximálnej možnej miere… Nie je pravda, že nechceme eurofondy využívať. Bolo by to nelogické, lebo eurofondy idú aj z našich daní, ale chceme z nich robiť užitočné veci,“ hovoril Uhrík.

Reálne však nedostali žiadne. Volebný sľub o tom, že ako župan zníži závislosť kraja a občanov od eurofondov, by sa teda dal svojím spôsobom považovať za splnený. A čo tie ďalšie?

Znížil dlh

Kotlebovi sa podarilo znížiť celkový dlh kraja k začiatku roka 2017, v ktorom v úrade končil, o takmer 21 miliónov eur a hospodáriť bez nového úveru s prebytkom okolo desať miliónov. „Pýtate sa, ako je to možné? Odkiaľ máme všetky potrebné peniaze? Jednoducho nekradneme,“ zopakoval v januári 2017.

Kvalifikovanejšiu odpoveď poskytuje oficiálny župný dokument k Záverečnému účtu 2016. „Je zrejmé, že zásluhou predovšetkým vysokých daňových príjmov (o 7,7 milióna viac oproti predpokladu) a paradoxne aj nedočerpaním kapitálových výdavkov 8,1 milióna eur bolo hospodárenie v roku 2016 ukončené prebytkom vo výške 10,3 milióna eur.“

„Nemôžem o tomto človeku tvrdiť, že jeho ambíciou je plytvať verejnými zdrojmi. Darí sa mu ozdravovať rozpočtový stav samosprávneho kraja,“ hovoril poslanec BBSK Slavomír Pôbiš z SaS ešte v roku 2015 v diskusii „Ako vládne Marian Kotleba“.

Poslanec Jakub Gajdošík (Smer) neskôr v diskusii vysvetlil, prečo je to tak. Načo by si župa brala úver, keď nie je schopná minúť ani v rozpočte naplánované kapitálové výdavky? Prebytok nie je len úspora, ale aj neminuté peniaze na projekty, ktoré mali fungovať.

Za prvé tri roky jeho županstva sa kapitálové výdavky nečerpali ani na 60 percent. „Nízka úroveň kapitálových výdavkov nevytvára predpoklady na udržiavanie a zhodnocovanie majetku kraja a jej dôsledkom je okrem iného medziročný pokles hodnoty neobežného majetku o 6,9 milióna eur,“ uvádza správa k záverečnému účtu.

Miroslav Seget, zástupca starostky Ostrého Grúňa a radový člen SaS, sa pozrel na financovanie a ukázal, ako Kotlebovi pomáha štát. Počas štvorročného funkčného obdobia dostal na daniach o 84 až 86 miliónov eur viac, ako mal jeho predchodca. Je potom otázkou uhla pohľadu, či dlh stiahol „až“, alebo „len“ o 21 miliónov.

Seget preštudoval účtovné závierky všetkých samosprávnych krajov z rokov 2013 až 2015. S výnimkou Prešova a Bratislavy klesli záväzky všetkým. Je pravda, že Banskobystrickému kraju podstatne viac ako iným. Rovnako je pravda, že jedine Kotlebovi hodnota majetku klesla, hoci ostatným stúpla. Napríklad košická župa znížila záväzky o vyše päť miliónov, ale hodnota majetku stúpla o viac ako 29 miliónov. Banskobystrickej klesla zadlženosť o približne 21 miliónov, ale hodnota majetku klesla viac, o takmer 25 miliónov eur.

Pred voľbami Kotleba tvrdil, že Maňka míňal len na chod úradu 42 miliónov eur, teda 33 percent bežných výdavkov. „Práve tu vidím priestor na šetrenie. Znížením pomeru na 20 percent ušetríme 15 miliónov eur ročne. Nehľadám peniaze vo fiktívnych eurofondoch, ale tam, kde s nimi môže kraj rátať. V rozpočte.“

Podľa čísel zo Záverečného účtu roku 2012 však Maňkov úrad minul na svoj chod menej ako 11 miliónov. Web Demagog.sk sa domnieva, že Kotleba došiel k 42 miliónom spočítaním položiek mzdy, platy a poistné. To však zahŕňa nielen chod úradu, ale aj platy učiteľov a zamestnancov domovov sociálnych služieb. Keby sa podľa rovnakej metodiky hodnotilo jeho obdobie v úrade, tak náklady rástli každý rok o milión eur.

Kotleba spravil aj rozhodnutia, ktoré boli z pohľadu hospodárenia objektívne prínosné – nákupom posypovej soli na zimnú údržbu ciest na komoditnej burze napríklad ušetril len v roku 2014 takmer pol milióna eur oproti predchádzajúcemu roku.

V roku 2017 však musel vysvetľovať, prečo deväť súťaží na rekonštrukciu župných ciest za päť a pol milióna eur vyhrala trenčianska firma Renomont Profi so štyrmi zamestnancami.

Súťaže na elektronickom trhovisku boli od začiatku do konca podozrivé. Vypísali ich v pondelok popoludní a konali sa v piatok, uchádzači teda mali len tri dni na prípravu. Prebiehalo ich pätnásť naraz a ukončovali ich v jednom čase. V jednej stačilo konkurenčnej firme znížiť ponuku o euro, ale neurobila to.

Kotlebovci boli v júni 2017 spokojní a hovorili o najtransparentnejšom verejnom obstarávaní a rekordne nízkych cenách. O niekoľko dní neskôr už podpredseda strany Uhrík poukazoval na slabiny elektronických aukcií.

„Ak si napríklad nejaká pizzeria v systéme elektronického trhoviska vyplní, že robí aj rekonštrukcie ciest, a následne predloží v aukcii najnižšiu cenovú ponuku, tak systém trhoviska ju automaticky označí za víťaza. A my s tým nedokážeme nič spraviť. Môžeme len čakať, či daná firma naozaj zákazku zrealizuje, alebo od nej odstúpi. V tomto systéme sa stále môže stať, že súťaž na stavebnú úpravu jadrovej elektrárne Mochovce vyhrá kaderníctvo Anka. Podobne ako naše súťaže na rekonštrukcie ciest za milióny eur vyhrala neznáma malá firma,“ hovoril Uhrík.

Víťazná firma, ktorá nechcela kauzu komentovať, od zákaziek odstúpila. Uhrík na straníckom webe sám pripustil, že „zrejme dopredu vedeli, že nie je v ich silách zákazky zrealizovať“.

Pomôže bielym, dá lopaty čiernym

„Odstránim nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov pred slušnými ľuďmi,“ sľuboval Kotleba v druhom bode svojho programu kandidáta na župana. „Ročný rozpočet kraja tvorí 150 miliónov eur… Podľa mňa sa už treba začať starať o slušných ľudí, a nie stále dookola sa zaujímať o tých, ktorí len natŕčajú ruky. Mňa zaujímajú slušní ľudia, naši ľudia. A práve pre nich chcem z rozpočtu ukrojiť čo najviac.“

A hoci peňazí mal k dispozícii viac ako jeho predchodca, ich prerozdeľovanie jednotlivcom žiadnym spôsobom nezmenil, nikomu žiadne výhody neubral a nikomu nepridal. Reálne na to ani veľmi nemal kompetencie, čo musel od začiatku vedieť, pretože tok peňazí vyplýva najmä zo sociálnej situácie a zdravotného stavu ľudí.

Pred voľbami Kotleba sľuboval, že v krátkom časovom úseku zamestná možno až pätnásťtisíc dlhodobo nezamestnaných. Hovoril o zakladaní neziskových organizácií aj o sociálnych podnikoch, v ktorých ľudia budú opravovať cesty alebo školy krompáčmi a lopatami, o obnove zničených poľnohospodárskych družstiev aj o výstavbe bytov.

„Poviete si – to je nemožné. Nie, nie je to nemožné, len dnešným pánom chýba politická vôľa pomôcť ľuďom.“

Ako to dopadlo? Sám Kotleba pred parlamentnými voľbami na mítingoch rozprával, že dočasne zamestnal deväťdesiat dlhodobo nezamestnaných, z toho asi tretinu Rómov. V okrese Banská Bystrica, kde jeho sľubom uverili tisíce voličov, zamestnal osem dlhodobo nezamestnaných, z toho viac ako tretinu na menej ako jeden rok.

Bývalý šéf župného sociálneho odboru Červienka tvrdí, že projekt Lopaty a krompáče bol od začiatku dlhodobo neudržateľný a išlo o „bohapustú propagandu“. Keď si to finančne spočítali, sami videli, že to nie je cesta, hovoril Červienka po takmer štyroch rokoch.

Kotleba viackrát tvrdil, že „úspešný projekt“ Lopaty a krompáče zastavil úmyselne vládny Smer zmenou zákona. „Overili sme, žefungoval, a fungoval by ďalej,“ hovorieval v rádiách a na stretnutiach s priaznivcami. Legislatíva sa naozaj menila. Nesúviselo to s Kotlebom, ale s problémom dočasného zamestnávania, s takzvanými dohodármi.

„Novela značne obmedzila využívanie dočasne pridelených zamestnancov a dotklo sa to automaticky aj Kotlebovho projektu. Ak chcel pokračovať, mohol tých ľudí zamestnať priamo v župnej firme Banskobystrická regionálna správa ciest, ale nespravil to, aj keď mu v tom legislatívne nič nebránilo,“ konštatoval Červienka.

„BBSK nevytvoril v rokoch 2013 až 2016 s podporou štátu nové neziskové organizácie ani sociálne podniky,“ skonštatovala v roku 2017 župa v odpovedi na infožiadosť. Nevyšla tak ani ďalšia časť záväzku.

Existujú pritom aj príklady, keď sa obciam darí vytvárať pracovné miesta, a to aj medzi Rómami, o ktorých Kotleba tak rád reční. Vladimír Ledecký, starosta obce Spišský Hrhov s tisícpäťsto obyvateľmi, založil obecnú firmu, kde zamestnáva v priemere šesťdesiat ľudí, drvivú väčšinu Rómov. Najšikovnejší odchádzajú a zamestnávajú ich firmy v okolí. V minulosti boli rómske koliby bez vody, dnes majú všetky kúpeľne aj teplú vodu. Splácali to postupne, roky. Hrhov postavil vyhrievaný bazén, funguje projekt drevodomov a do obce sa prisťahovalo vyše tisíc ľudí.

Kotleba nielenže nepomáha, ale zrejme škodí. Keď minister práce Ján Richter v roku 2017 navštívil Rimavskú Sobotu, najlepšia maturantka v odbore kuchárka bola Rómka. Opýtal sa miestnych podnikateľov, či by ju zamestnali. Nie. „Keby ľudia uvideli v kuchyni Rómku, prestali by chodiť.“

Eva Kováčová zo Zvolena vyštudovala strednú ekonomickú školu. Chcela robiť sekretárku, zatelefonovala, miesto bolo. Prišla osobne, zrazu nebolo. Tak robila upratovačku.

„Hľadám šikovných murárov…, poprosím Rómov nevolať,“ hlásal inzerát na Bazoši.

Podobných prípadov by sa dali nájsť stovky. A v takejto situácii župan straší potenciálnych zamestnávateľov a klientov rečami o asociáloch a hovorí o odňatí dávok za jeden neúspešný pracovný pohovor.

Podnikatelia po Kotlebovom zvolení nechceli hovoriť pod svojimi menami. Tomu, že by mohol niečo reálne zmeniť, neverili. „Nemôže ovplyvniť podnikanie v regióne ani zamestnanosť. Fungovali sme doteraz bez župy a budeme aj ďalej. Sociálne podniky, krompáče, lopaty a zamestnanie pre tisíce ľudí sú nezmysly. V regióne, kde nič nefunguje a samosprávny kraj je sám sociálnym podnikom, je technicky nemožné riešiť nezamestnanosť,“ vravel biznismen s povahou altruistu v roku 2013. Jeho skupina vtedy zamestnávala stovky ľudí, z toho asi polovicu v regióne.

Po takmer štyroch rokoch na svojom hodnotení nič nezmenil. „Kotleba nie je a ani nebude schopný meniť veci k lepšiemu, pretože má úplne iný cieľ, ako je rozvoj regiónu. Jedinou viditeľnou zmenou je, že sa zradikalizoval. Marian Kotleba je nešťastný človek, demagóg, ktorý škodí regiónu a Slovensku. Smeráci sú nepríjemní, aj kradli, ale horšie ako za Kotlebu už byť nemôže.“

Jeden z mála biznismenov, ktorý sa Kotlebu niekoľkokrát zastal, bol český podnikateľ a majiteľ vlakových a autobusových liniek Regiojet Radim Jančura. V januári 2015 si s úsmevmi a pred fotografmi podávali ruky. Župný úrad vtedy udelil Jančurovi povolenie, aby mohol jazdiť na autobusovej linke medzi Banskou Bystricou a Bratislavou. V iných krajoch, napríklad Nitrianskom, povolenie nedostal a nechal vtedy v regióne vylepiť bilbordy so sloganom „Vitajte v kraji korupcie a klientelizmu“.

Rok a pol nato Jančura svoj vzťah ku Kotlebovi vysvetľoval pre portál Aktualne.cz. „On nie je úplne bežný fašista, pretože ho zvolili ľudia,“ hovoril o banskobystrickom županovi. „Áno, síce vyhral voľby vďaka rómskej otázke, ale keby v tom bolo niečo nezákonné, určite by bol odstavený.“

Ukážka je z knižnej edície Denníka N.

Zobraziť diskusiu (0)

Kotleba - druhé rozšírené vydanie

Kotleba - druhé rozšírené vydanie

Daniel Vražda

Druhé, aktualizované a fotografiami doplnené vydanie knihy, ktoré prináša pomerne jasný obraz Mariana Kotlebu - rasistu s nechuťou ku všetkému cudziemu, odporcu demokracie so sklonom k stihomamu a rodinkára neschopného plniť volebné sľuby. Kto je Marian Kotleba?

Kúpiť za 11,90 €

Podobný obsah

Vojna je blízko

Knižné ochutnávky

Vojna je blízko

Reportér Tomáš Forró je jedným z nemnohých novinárov, ktorí sa dostali medzi vojakov na ukrajinskom Donbase - a to na obidvoch stranách bojovej línie. Podnikol sedem ciest do separatistických oblastí Donecka a Luhanska a rozprával sa s ľuďmi, ktorí vojnou trpia, ktorí na nej zarábajú, ktorí ju podporujú. Pri čítaní knihy Donbas. Svadobný apartmán v hoteli Vojna je ťažké uveriť, že všetko, o čom Forró píše, sa odohráva u našich východných susedov, s ktorými máme spoločnú hranicu.