Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Guenassia: Chcel som spochybniť legendu o prekliatom umelcovi

Jean-Michel Guenassia je autorom obľúbeného Klubu nenapraviteľných optimistov. Druhého júna vystupuje na literárnom festivale Brak pri príležitosti vydania slovenského prekladu jeho najnovšieho románu o osudovej láske Vincenta van Gogha a pri tej príležitosti poskytol rozhovor do novín Čo čítať?.

Ako ste našli tému na svoj román Valčík stromov a oblohy?

Čítal som životopis Vincenta van Gogha od dvoch významných amerických historikov Naifeha a Smitha, v ktorej uvádzajú, že van Gogh nespáchal samovraždu, že jeho brat Theo sa mu naďalej plánoval posielať peniaze a že Vincent mal vzťah s Marguerite Gachetovou. Ide o spochybnenie legendy o „samovražde spoločnosťou“, legendy o prekliatom umelcovi. Chcel som o týchto témach písať, vyrozprávať príbeh neznámeho maliara, ktorý sa volá Vincent a stretne dievča menom Marguerite.

Rozprávačkou knihy je mladé dievča, ktoré žije na konci 19. storočia. Prečo ste si vybrali práve jej pohľad na príbeh?

Poznala a milovala Vincenta van Gogha, ale nič o nej nevieme. Vincenta prežila o šesťdesiat rokov, nikdy sa nevydala, nemala deti, bývala so svojím bratom a nikdy nikomu neposkytla rozhovor. Bola svedkyňou zrodu mýtu Vincenta van Gogha, pre spisovateľa to je vysnívaná rozprávačka.

Úryvky z dobovej tlače, ktoré oddeľujú jednotlivé kapitoly v románe, v niečom odkazujú na dnešné udalosti (Panamský škandál, vzťah Anglicka ku kontinentu atď.) Snažili ste sa svoj príbeh nielen ilustrovať, ale aj vytvoriť nejakú paralelu? Alebo je to len náhoda?

Samozrejme, ide o istú paralelu, ale dnes nie sme svedkami toľkej agresivity a násilia na dennej báze, ako to bolo v 19. storočí. Bola to doba rasizmu, antisemitizmu, kolonializmu a neskutočnej mizogýnie. Chcel som, aby čitatelia a čitateľky cítili tú dobu, aby bola v románe hmatateľná so všetkým, čo k nej patrilo – spoločenskými pomermi, hospodárskou a politickou situáciou.

Valčík stromov a oblohy je vaším prvým románom odohrávajúcim sa v 19. storočí. Priťahovalo vás niečím práve toto obdobie?

Nezaujímal som sa konkrétne o toto obdobie, príbeh a neskôr román ma k nemu priviedol. Nechcel som napísať historický román v pravom slova zmysle, a tak som použil úryvky z dobovej tlače a korešpondencie, vďaka ktorým som sa v samotnom texte nemusel sústrediť na historické aspekty, ale na samotný príbeh.

Ako sa žije spisovateľom vo Francúzsku?

Pravdepodobne rovnako ako všetkým iným spisovateľom. Máme šťastie, že žijeme v krajine, kde nájdeme uplatnenie v rôznych profesiách v televízii, pri filme, v rozhlase, tlači, či vo vydavateľstvách.

Pracujete vlastným rytmom, alebo vás naháňa vydavateľ?

Moje vydavateľstvo mi necháva úplne voľnú ruku. Nie som pod tlakom a vo všetkom ma podporuje. Stres si vyrábam sám...

Vo Francúzsku vychádzajú prvé vydania románov s jednoduchou titulkou – len názov knihy, meno autora či autorky a logo vydavateľstva. Odkiaľ táto tradícia pochádza? Páčia sa vám obálky zahraničných vydaní vašich románov?

Áno, je to francúzska tradícia, ale som radšej, keď knihy nejakú obálku neskôr (alebo vo forme prebalu aj skôr) dostanú. Vždy ma baví pozorovať, akým spôsobom možno romány ilustrovať, a hoci je to tá istá kniha, môže mať desiatky dokonalých obálok. Zahraniční vydavatelia často na obálku Klubu nenapraviteľných optimistov dávajú fotografiu od Henriho Cartier-Bressona, ktorú mám veľmi rád.

Práve tento román bol prezentovaný ako debut päťdesiatdeväťročného autora, hoci ste vo chvíli, keď vyšiel, neboli žiadnym literárnym novicom, vaša prvá kniha vám v skutočnosti vyšla ešte v osemdesiatych rokoch. Dá sa povedať, že to bola prípravná fázá pred uverejnením majstrovského diela?

Písať som začal, keď som mal tridsať rokov a Klub nenapraviteľných optimistov vyšiel, keď som mal päťdesiatdeväť. Dosť dlho mi trvalo, kým som sa to naučil, kým som pochopil, ako funguje rozprávanie, ale zas na druhej strane, možno nie som veľmi rýchly. Skôr než som sa stal spisovateľom, bol som scenáristom v televízii a bola to vynikajúca škola.

Dá sa vôbec tento román zosumarizovať? Mieša sa v ňom niekoľko rozprávaní, ktoré by mohli byť aj samostatnými románmi. Kto je vlastne hlavným protagonistom Klubu nenapraviteľných optimistov?

Sníval som o veľkom románe, v ktorom je množstvo dejových línií, ktoré sa pretínajú, ako aj príbehov rôznych postáv. Nakoniec je v románe asi desiatka dejových línií a asi dvadsať postáv. Na rozdiel od toho, čo si veľa ľudí myslí, je hlavnou postavou románu Sašo, hoci sa objaví až na strane 367. Michel je rozprávačom.

Postavami vašich románov sú ľudia z východnej Európy. Je vo Francúzsku bežné zaujímať sa o tento kút sveta, alebo je to len zábavka ľavicových intelektuálov?

Chcel som napísať román o veľkých utópiách 20. storočia, o zmarených ilúziách, nádeji miliónov ľudí, ktorí zostali sklamaní. Necítim sa veľmi ako ľavicový intelektuál.

Máte v týchto krajinách priateľov? Alebo, ako sa stali postavami vášho románu?

Všetky postavy v románe sú fiktívne. Majú svoju jasnú a presnú naratívnu funkciu. Je to román, ktorý má premyslenú štruktúru a je podložený rozsiahlym výskumom. Tiež som pracoval na konceptoch a mýtoch, ktoré rozprávanie rámcujú.

Náš rozhovor uzavrieme najmenej obľúbenou otázkou – pracujete na nejakom novom diele?

Môj najnovší román je už hotový a vo Francúzsku vyjde v septembri. Je to môj prvý román zo súčasnosti a odohráva sa v dnešnom Paríži. Má názov Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat a momentálne píšem jeho pokračovanie...


Aňa Ostrihoňová pre noviny Čo čítať?

foto J.M. Guenassia: Luc Bertini

S Jean Michel Guenassiom sa môžete stretnúť počas Bratislavského knižného festivalu BRaK v sále divadla Aréna v piatok 2. júna o 19:00.

Zobraziť diskusiu (0)

Valčík stromov a oblohy

Valčík stromov a oblohy

Guenassia Jean-Michel

Marguerite je mladé dievča dusiace sa obmedzeniami končiaceho sa 19. storočia. Žije sosvojím otcom – lekárom Paulom Gachetom – v Auvers-sur-Oise pri Paríži a sníva o tom, že bude maliarkou. Vo chvíli, keď plánuje útek do Ameriky však za jej otcom počas dusného leta prichádza Vincent van Gogh.

Kúpiť za 11,66 €

Klub nenapraviteľných optimistov

Klub nenapraviteľných optimistov

Guenassia Jean-Michel

Paríž 1959. V časoch alžírskej vojny a rokenrolu sa dvanásťročný Michel Marini dostáva do sveta dospelých. V bistre Balto ho viac než stolný futbal priťahuje zadná miestnosť, kde sa stretáva tajomný Klub nenapraviteľných optimistov – emigrantov z východnej Európy, ktorí opustili svoje domovy, rodiny aj staré ideály. Počúva rozprávania o ich milostnom živote, manželkách, deťoch, ambíciách a exile za železnou oponou. Ich dramatické príbehy sa v nasledujúcich rokoch prelínajú s podobne dramatickými udalosťami v Michelovej rodine. Lásky a drámy k nemu už neprichádzajú iba zo vzdialeného sveta, ale znenazdajky sa objavujú aj v jeho živote. Výnimočný román sa stretol s nadšeným prijatím nielen vo Francúzsku, kde získal Prix Goncourt des Lycéens, ale aj vo viacerých európskych krajinách. V slovenskom preklade Ane Ostrihoňovej.

Kúpiť za 14,36 €

Podobný obsah

Každé ráno začínám četbou jednoho zpěvu Dantovy Božské komedie - Alberto Manguel

Správy

Každé ráno začínám četbou jednoho zpěvu Dantovy Božské komedie - Alberto Manguel

Jednou za dva týdny vychází v CZ časopis pro akademiky i pankáče A2 čili Advojka. Společnost a kultura viděné anti optikou. Anti systém, anti komerce, anti konzum...už dávno má A2 svoje místo na názorové paletě, kterou se vyplatí sledovat, protože když nesouhlasíš, jsi alespoň donucený myslet. Máme v některých Artforech, včetně nového čísla o knižním designu.

Jaká je skutečná cena levného a stále dostupného masa?

Správy

Jaká je skutečná cena levného a stále dostupného masa?

Měsíčník Sedmá generace je periodikum, které rádi propagujeme. Ekologie, prosazování poklidného nerůstu, příroda na všechny způsoby, inspirace, polemiky, články proti rozežranosti a chamtivosti. Heslo: Idealismus není sprosté slovo! Ptejte se na Sednou generaci v Artforech, jako ochutnávku přinášíme část rozhovoru s autorem knihy Farmagedon Philiphem Lymberym.

Italo Calvino, ten Borges evropské literatury

Rozhovor

Italo Calvino, ten Borges evropské literatury

V rozhovoru editora serveru h7o Zdeněka Staszeka s romanistou Jiřím Pelánem o Italo Calvinovi došlo jak na jeho tři tvůrčí etapy, tak na jeho život i literární přátele a vzory.