Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Fedor Gál a Matej: Cez ploty

Pred takmer desiatimi rokmi začal spontánne odoslaným emailom dialóg dvoch mužov, ktorých osud azda nemôže byť odlišnejší. Fedor Gál s presvedčením, že dialóg je nutný za každých okolností, prináša konfrontáciu s národným socialistom Matejom. Kniha práve vychádza vo vydavateľstve Absynt.

Začiatkom septembra 2009 mi prišiel mail od mladého národného socialistu Mateja. Nasledoval dialóg, ktorý pokračoval až do začiatku roku 2016. Celý rozhovor vydá vydavateľstvo Absynt pod názvom Cez ploty.


Dobrý deň, pán Gál.
Som národný socialista. Definícií je kopa a väčšina je úplne nepresných (najlepšie to určite ilustruje Slovník cudzích slov, vydaný boľševikmi, nepamätám si to presne, ale hovorí niečo zhruba v tom zmysle, že fašizmus je finálna fáza teroristického kapitalizmu), ale ja sám to „cítim“ ako nacionalizmus seknutý neodarwinistickými teóriami, pričom nacionalizmus chápem ako NÁROD = KRV + PÔDA.

Tak v prvom rade Vám chcem povedať, že mi nie je ľúto židovského utrpenia viac ako utrpenia niekoho iného, čiže ma poburuje holokaust ako patent na utrpenie. Isto uznáte, že sa nájdu ľudia, ktorí ho otvorene zneužívajú na politické ciele. Celá tá prizma týkajúca sa európskeho židovstva (myslím hlavne tie náreky kvôli prenasledovaniu počas dejín a kvázibiblická judeo-kresťanská civilizácia mi prídu smiešne... ak už, tak anticko-kresťanská, čo je tiež okatý antagonizmus) má svoje medzery... úplne stačí, aby si človek rozumný položil niekoľko otázok, a už sa to rozsypáva.

Ja som rasistom len do tej miery, že som hrdý na svoju rasu a verím, že medzi rasami existujú rozdiely, bohužiaľ, ako biely muž nemôžem povedať (nie že by si to moje hrdlo pýtalo): „biela je lepšia“, „biela je dobrá“, „biela sila“ atď. Čo je ďalšia z vecí, ktoré vo mne len zosilňujú pocit ohrozenia.

Keďže som bez vzdelania a čierna ovca rodiny, bol som nútený emigrovať, teda skôr odísť gastarbajtčiť do Londýna. A tam sa začali zaujímavé paralely medzi mojím a Hitlerovým životom. Ak by som nehrdlačil po skladoch a fabrikách, nikdy by som „.týždeň“ nepustil cez palubu a nestal sa národným socialistom. Alebo možno aj hej...

S úctou

Matej

P. S. Rád by so vedel, a máte moje slovo, že sa to nedostane von (aj tak, kto by mi veril), či ste v rámci svojho meditovania užívali aj drogy a hlavne LSD a či vás to oslovilo.
A ešte, aby som nezabudol, ak už neviete, čo so svojím židovským zlatom, ktoré schovávate v pivnici... Neboli by ste taký láskavý a nesponzorovali by ste dokončenie môjho štúdia až do konca vysokej školy + nejaký preddavok na pokrytie akútnej núdze (nemám na nájom). Je to drzá požiadavka, ale z titulu mojej vykorenenosti (prakticky sirota) máme niečo spoločné. Rád vás pozvem na pivo.


****

Dobrý deň, Matej.
Niet pochýb, že moji aj Vaši predkovia boli Slováci. Akurát tých mojich takmer úplne vyvraždili. V Sachsenhausene, v Osvienčime, v Terezíne, v Soribore, v Treblinke... aby som vymenoval aspoň tie miesta, o ktorých viem, že tam umierali. Mam považovať za dostatočný dôvod to, že keď sa usmievali, pripomínali komusi karikatúru zo Sturmera?

Najradšej meditujem pri suchom červenom. Mám ho ešte asi desať fliaš v pivnici. Na štúdium by Vám to asi nestačilo. Z drog som závislý výhradne od nikotínu. Fajčím od základnej školy. Postupne to boli Detvy, Bystrice, Lipy, Globusky, Sparty, Marlbora... dnes sú to ľahké Davidoffky. Dosť mi tento návyk vadí, ale už sa ho asi nezbavím.

FG


****

Dobrý deň,
chápem, že je nesmierne ťažké sa odosobniť od niečoho takto osobného, ale naozaj ste nikdy nebrali do úvahy tieto širšie súvislosti? Museli ste si predsa položiť otázku (veď ste nejaký ten intelektuál), odkiaľ sa berie antisemitizmus, a predpokladám, že ste došli aj ďalej ako po závisť, hamižnosť a podobne.

Verím tomu, že by spoločnosti neuškodilo, ak by sa občania kategorizovali na spôsob rímskeho republikánstva. A pripadá mi to ako marginálny problém v porovnaní s tým, že Európa stratila zaslúžené veľmocenské postavenie po prehratej vojne, naša homogenita je narušovaná prisťahovalcami a kultúra ustupuje civilizácii bez boja a denne. To trápi mňa a určite nielen mňa a nejaké multi-kulti oblbováky nezožerie každý...

Matej

****

Ale no, odosobňujem sa, kam až to ide. Antisemitizmus sa berie v ľudských srdciach, dušiach a mysliach z mnohých zdrojov – z mýtov o židovskej vine za smrť Kristovu, z nepriateľstva ku každej inakosti, z pudovej závisti, z toho, že ublížiť slabému je „ľahšie“ ako sa postaviť silnému, z princípu a potreby „obetného baránka“ a tak ďalej. V Indii či na Srí Lanke som antisemitizmus nepostrehol. Majú tam však iných inakších, na ktorých si vylievajú svoje pudy, hrabivosť a podobne. A všade som však stretával ľudí, s ktorými by som sa vedel priateliť okamžite (čo sa aj často stávalo a stáva), a takých, ktorí by mi zakrútili krkom. Zväčša skôr v ilúzii o obsahu mojej peňaženky, ako z nechuti k môjmu nosu.

Pripúšťam tiež, že ma viac zaujímajú problémy „tu a teraz“ ako problémy kdesi mimo môj dosah. Na veľmocenské postavenie Európy mam vskutku malý vplyv a osobne si myslím, že ho máme také, aké si zaslúžime. Akurát neviem o tom, že sme prehrali vojnu. Sila kultúry sa meria jej schopnosťou prežiť konfrontáciu s inou kultúrou. A teraz hovorím o konfrontácii kultúr, ktorá naozaj nemá nič spoločné s kanónmi.

F.


Fedor Gál a Matej:

Cez ploty

Absynt (ed. Bez reportérov) 2016



Zobraziť diskusiu (0)

Cez ploty

Cez ploty

Fedor Gál, Matej

V knihe Cez ploty sa dozviete, čo všetko sa udeje, a čo sa v živote a v názoroch aktérov zmení medzi slovami: „Tuším je čas, aby som sa aj ja nasral“ a záverom: „Fajn, že píšeš, Matej. Už som mal obavy.“ Je možné, aby si k sebe našli cestu takí rozdielniľudia, a dokážu vôbec obhájiť svoje rozhodnutie, že túto korešpondenciu zverejnia? Plot: slovo, ktoré v súčasnosti dominuje na celom svete. Tento dialóg je vedený práve dierou v plote alebo len tak pri zvedavom nazeraní cez okraj. Repliky sú spočiatku krátke, akoby boli aktéri neustále pripravení vrátiť sa späť do zákopu na svojej strane, akoby žili v obave pred guľkou alebo päsťou. Až časom a na základe trpezlivej dôvery sme schopní vidieť na druhej strane ľudí, ktorí majú rovnaké obavy, rovnakú túžbu pochopiť a vysvetliť existenciu plotu. Pozrieť sa cez plot si nevyžaduje žiadnu odvahu, len trochu zvedavosti. My zvedaví sme, lebo zvedavosť je prvou emóciou na ceste od pästí k dialógu a priateľstvu.

Kúpiť za 8,42 €

Podobný obsah

Náš člověk aneb A. J. Fikry o knihách, které fakt nemusí

Knižné ochutnávky

Náš člověk aneb A. J. Fikry o knihách, které fakt nemusí

Otevřel jsem knihu Příběhy opředený život A.J. Fikryho. A tam po pár stránkách našel tohle knihkupecké vyznání:

Od Kyjevské Rusi k Pussy Riot

Knižné ochutnávky

Od Kyjevské Rusi k Pussy Riot

Martin C. Putna napsal knihu o souvislostech ruských dějin. Jaký div, že se z knihy stala událost a žádané zboží. Rus je v tancích zase za humny...

Flannery O´Connor: A násilní ho uchvacujú

Knižné ochutnávky

Flannery O´Connor: A násilní ho uchvacujú

Koncom februára Artforum vydáva knihu americkej autorky Flannery O´Connorovej. Kúsok americkej južanskej gotiky ochutnajte už teraz: