Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

David Grossman: Vojde kôň do baru

Román izraelského autora Davida Grossmana získal prestížnu cenu Man Booker International 2017 za jej anglický preklad. Slovenský čitateľ ho má k dispozícii vo výbornom slovenskom preklade Silvie Singer. "Vojde kôň do baru", tak začína jeden z mnohých vtipov, ktoré zaznejú počas večerného predstavenia standup komika v malom izraelskom meste. Okúzľujúci a zároveň odpor vzbudzujúci komik Dovale bombarduje publikum vtipmi aj prekvapivými údermi. Neskôr začne pred prítomnými otvárať aj svoje vlastné rany a komédia sa pomaly začína meniť na osobnú spoveď.

— Dobrý večer, dobrý večer, dóóóbrýýý večééér, Cééézareaaa!!!

Javisko je prázdne. Výkrik sa ozýva spoza kulís. Sediaci v sále sa pomaly utíšia a v očakávaní sa usmievajú. Chudý malý muž v okuliaroch vpadne na scénu z bočných dverí, akoby ho tam ktosi postrčil alebo vykopol. Potáca sa ešte pár krokov po javisku, skoro spadne, zabrzdí oboma rukami o drevenú podlahu, potom prudko vytrčí zadok nahor. Ojedinelý smiech a potlesk v publiku. Ľudia stále prichádzajú z foyeru a nahlas sa bavia. Dámy a páni, ohlási zovretými ústami chlapík sediaci za osvetľovacím pultom, privítajte potleskom Dovaleho G. Muž na javisku je ešte stále zohnutý v opičom postoji, veľké okuliare mu krivo sedia na nose. Pomaly otáča tvár smerom do sály, dlho sa zadíva, nežmurká.

— Ááá, zahundre, to nie je Cézarea, čo? Smiech. Pozviecha sa a oklepe si ruky od prachu. Zase to ten môj agent posral? Z publika počuť výkriky. Muž sa na nich udivene pozrie: Čože? Čo ste to vraveli? Ty, stôl číslo sedem, áno ty, gratulujem k perám, pristanú ti! Žena sa zachichoce a zakrýva si rukou ústa. On stojí na kraji scény, zľahka sa kolíše dopredu a dozadu. Tak ale vážne, zlato, naozaj si povedala Natanja? Oči sa mu rozšíria, takmer zaplnia sklá okuliarov: Moment, rozumiem dobre? Tvrdíš mi tu tak trúfalo a s jasnou mysľou, že som fakticky teraz v Natanji a navyše nemám ani nepriestrelnú vestu? S hrôzou si prekríži ruky na rozkroku. Publikum pobavene buráca. Tu a tam sa ozve hvízdanie. Vchádza niekoľko ďalších párov a za nimi hlučná skupinka mladíkov, zrejme vojakov na dovolenke. Malá sála sa zaplňuje. Známi si navzájom mávajú. Tri čašníčky v šortkách a blýskavých fialových tielkach sa vynoria z kuchyne a rozídu sa pomedzi stoly.

— Pocem, ty Pery, usmeje sa na ženu pri stole číslo sedem, ešte som s tebou neskončil, poďme sa o tom pobaviť… Vážne, lebo mi pripadáš ako seriózne dievča, aj s vycibreným vkusom, ak to dobre chápem, ten zaujímavý účes ti vytvoril – skúsim hádať – ten projektant, čo nám postavil mešity na Chrámovej hore a jadrový reaktor v Dimone? Smiech v publiku. A ak sa nemýlim, čuchám tu aj vôňu fúry peňazí… Nemám pravdu? Ha? Dolných desaťtisíc? Nie? Fakt nie? Poviem ti prečo. Lebo tu vidím aj skvostný botox, aj zmenšenie pŕs, ktoré sa trochu vymklo z rúk. Ver mi, ruky by som mu dolámal, tomu doktorovi.

Žena si tisne paže k telu, rukami si zakrýva tvár a spomedzi prstov vydáva pobavené škreky. Muž na scéne počas rozprávania pobehuje sem a tam, šúcha si dlane a prechádza pohľadom po divákoch v sále. Na nohách má kovbojské topánky s podpätkami, ktoré sprevádzajú jeho pohyby strohým bubnovaním.

Len mi vysvetli, zlato, zvyšuje hlas a ani sa na ňu nepozrie, ako to, že také inteligentné dievča ako ty nevie, že takú vec treba človeku oznámiť opatrne, s rozumom, s citom, a nie vyhŕknuť naňho: Si v Natanji! Bum! Čo ti to napadlo? Treba človeka na to pripraviť, najmä ak je taký vychudnutý. Rýchlym pohybom si zdvihne vyblednuté tričko a publikum zalapá po dychu. Čo, nie je tak? Otrčí odhalené brucho na divákov napravo aj naľavo od javiska a pošle im široký úsmev. Videli ste? Kosť a koža, väčšinou chrupavka. Poviem vám, keby som bol kôň, už by zo mňa spravili lepidlo, všakže? Rozpačité pochechtávanie v publiku, znechutené vzdychy. Pochop, dušička, vracia sa k žene pri stole číslo sedem, aby si nabudúce vedela, takéto správy sa hovoria človeku opatrne, dopraje sa mu predtým trochu narkózy. Lokálnej anestézie. Umŕtviš mu jemne ušný lalok: Blahoželáme, Dovale, najkrajší z mužov, vyhral si! Získal si cenu – účasť na špeciálnom experimente tu v regióne pobrežnej nížiny. Nič zdĺhavé, hodinka a pol, najviac dve, maximálny čas, čo normálny človek vydrží obnažený pred ľuďmi tu, v tejto lokalite…

Publikum sa smeje a muž je prekvapený: Čo sa smejete, vy hlupáci? Veď je to o vás! Ľudia sa smejú ešte viac. Moment, ujasnime si to – už vám povedali, že vy ste tu dnes iba ako zahrievacie publikum, predtým než príde to pravé? Piskot, výbuchy smiechu. Z niekoľkých kútov sály sa ozýva aj „búúú“ a búchanie do stolov, ale väčšina publika sa zabáva. Do sály vchádza ďalší pár, obaja sú vysokí a štíhli, hebké zlaté vlasy im poskakujú na čele: mladý chlapec a dievča, alebo azda dvaja chlapci, oblečení do lesklého čierneho, motorkárske helmy pod pazuchami. Muž na javisku na nich vrhne pohľad a na tvári sa mu mihne letmá vráska.

Neprestajne sa pohybuje. Raz za čas sprevádza svoje rozprávanie svižným rozmachom päsťou do vzduchu a potom sa klamlivými pohybmi boxera vyhýba súperovi. Publikum sa baví. Zatieni si rukou oči a pátravo prehliada sálu, ktorá už je takmer celá ponorená v tme.

Hľadá mňa.


David Grossman

Vojde kôň do baru

preklad: Silvia Singer

Artforum 2016

Zobraziť diskusiu (0)

Vojde kôň do baru

Vojde kôň do baru

David Grossman

Obecenstvo by mohlo odísť, komika vypískať či vyhodiť zo scény, keby nebolo natoľko vtiahnuté do príbehu jeho osobného pekla. Nebudete vedieť či sa smiať a či plakať, tak ako diváci v malej sále. David Grossman znovu potvrdil svoju úžasnú schopnosť vystihnúť ľudské emócie, no tentokrát s až krutou invenciou svojej doteraz hádam najzaujímavejšej postavy.

Kúpiť za 10,20 €

Podobný obsah

Naomi Alderman, David Grossman a Jessica Cohen

Správy

Naomi Alderman, David Grossman a Jessica Cohen

Čo majú spoločné spisovateľka, spisovateľ a prekladateľka v nadpise? Všetkým trom priniesla prvá polovica júna literárne ocenenia, ktoré patria v Británii k najprestížnejším. Naomi Alderman získala Baileys Women’s Prize for Fiction za román „Moc“, David Grossman zas za román „Vojde kôň do baru“ Man Booker International Prize, napoly s Jessicou Cohen, ktorá Grossmanov román preložila z hebrejčiny do angličtiny.

Izraelský spisovateľ David Grossman: Keď vám zomrie syn, nemôžete už nič považovať za samozrejmé

Správy

Izraelský spisovateľ David Grossman: Keď vám zomrie syn, nemôžete už nič považovať za samozrejmé

Literárny festival BRaK a vydavateľstvo Artforum dostali do Bratislavy jedného z najuznávanejších izraelských spisovateľov. Reportérovi Denníka N Mirkovi Tódovi povedal aj svoj obľúbený vtip o tom, ako vojde kôň do baru. Tiež o tom, ako čítanie môže deťom zmeniť život, ako ťažko sa mu písala kniha, keď v libanonskej vojne zomrel jeho syn Uri ako dostal nápad, že svoju poslednú knihu napíše v štýle stand-up komédie, ktorá však vôbec nie je vtipná a aj čo si myslí o jadrovej dohode s Iránom.

Tragikomická smršť Davida Grossmana

Rozhovor

Tragikomická smršť Davida Grossmana

Prekladatelia majú v rukách celý život knihy v jazyku, do ktorého ju uvádzajú. Môžu textu pomôcť, no na druhej strane ho môžu aj potopiť. Prekladať text plný vtipov, ktorý je v podstate súvislým prúdom veľmi rafinovaného humoru, musí byť veľká výzva. Takou bol aj román Vojde kôň do baru od Davida Grossmana. Jeho anglickú verziu vytvorila Jessica Cohen a spolu s Grossmanom za ňu získala prestížnu Man Booker Prize Internetional. O úskaliach a radostiach prekladu sme sa rozprávali s prekladateľkou Silviou Singer, ktorá Grossmanov román preložila do slovenčiny už v roku 2016.