Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Civilizace

Tretí román francúzskeho spisovateľa Laurenta Bineta hovorí o udalostiach kolonizácie v Amerike z opačného konca a vopred predznamenáva, že ide o ľahko ironické alternatívne dejiny. Po konšpiračných románoch s historickým podhubím HHhH (Argo, 2010) a Sedmá funkce jazyka (Argo, 2017) tak pokračuje v tradícii umného ohýbania osudov bez zavádzajúcich póz týkajúcich sa nových odhalení.

Laurent Binet pedagogicky pôsobil na vojenskej akadémii v Košiciach, kde získal inšpiráciu pre literárne dielo z protektorátu s ústredným protagonistom Reinhardom Heydrichom, pretože ho zaujal hrdinský príbeh atentátu Jozefa Gabčíka a Jána Kubiša. HHhH (Argo, 2010) je z dostupných archívnych materiálov poskladaný v mozaiku, kde ríšsky funkcionár nevystupuje ako číre zlo, ale disponuje ľudskými vlastnosťami, čo Binet považuje za podstatné pri písaní akejkoľvek postavy, bez ohľadu na to, že ide o krvilačného nacistu. Počas svojho pôsobenia na Slovensku podnikal aj výjazdy do Čiech a navštívil miesta činu, napríklad pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda, kde je pamätník odporu voči zalarmovaným nemeckým jednotkám, ktoré v dôsledku pokusu o likvidáciu Heydricha stíhali týchto výsadkárov a tí sa dlho bránili v krypte.

Udalosti vyvolané dopravnou nehodou, pri ktorej zrazí dodávka popredného francúzskeho semiológa a filozofa Rolanda Barthesa po obede s prezidentským kandidátom Françoisom Mitterrandom, zase slúžia ako podhubie pre politicko-filozofický triler Sedmá funkce jazyka (Argo, 2017). Reálne dispozície postáv tu slúžia primárne iba ako zdroj, oveľa dôležitejší je ideologický rozmer a jazyk, ktorým sa Roland Barthes zaoberal, disponuje sofistickou charakteristikou — má démonickú, manipulatívnu moc. 80. roky minulého storočia sú tak v tomto románe poznamenané myslením postmodernistov, ale aj sofistikovanými politickými hrami, v akých má veda o znaku svoje strategické miesto.

Činný Inka Atahualpa si to namieril do novovekej Európy poznačenej vládnutím rímsko-nemeckého cisára Karola V. Habsburského a Laurent Binet začína rozohrávať s čitateľom sofistikovanú hru o jeho vlastnej tolerancii voči fikcii a dejinám, ktoré v tomto románe slúžia ako plastická dramatická linka, do ktorej autor umne vstupuje. Civilizace nás totiž neučia len o rešpekte voči cudzím kultúram, ktoré v záchvate poznania poznačili európski kolonialisti, ale tiež poukazujú na kreatívny prístup k historickým a kultúrnym prameňom, akými sú, okrem iného, u Bineta legenda, denníky a kroniky.

Kompozícia prameňov rámcuje formálnu štruktúru diela a chronologicky stavia do popredia dávnu históriu, kde sa vikinská výprava dostáva na pobrežie Zeleného kontinentu a tiež do kontaktu s miestnym obyvateľstvom, vďaka ktorému sa učí o love nových zvierat a pestovaní neznámych hospodárskych plodín. Komodita zlata ale naruší počiatočné zmierlivé súznenie a harmóniu medzi severanmi a domorodým obyvateľstvom Ameriky. Prichádza taktizovanie, ale tiež rafinovaná psychológia spätá s chorobami, ktoré Viking preniesol na cudziu civilizáciu. Infekcie, voči ktorým boli moreplavci imúnni, sa stretli s fatálnymi dôsledkami po konfrontácii s novým organizmom a priniesli rozsiahlu smrť. Božstvá miestnych obyvateľov založené na mágii a symbolike mortality interpretujú takúto katastrofu vo svojom jazyku a prišelci musia čeliť zmätočnému nátlaku. Ten ešte viac podmieni migráciu po kontinente, ktorej cieľ mal byť bezpečné zázemie pre ďalšiu pripravovanú plavbu. Do situácie však ostro zasiahne záujem domácich sociálnych štruktúr a počiatočná defenzíva sa z povery pretavuje do agresivity.

Na legendárne štylizovaný opis úvodného príbehu nadväzuje denník talianskeho moreplavca Krištofa Kolumba, ktorý na svojich objavných plavbách o niekoľko storočí neskôr taktiež zakotví vo vodách nového kontinentu. Pri pohľade civilizovaného prieskumníka v službách španielskej koruny sa javí prienik medzi tamojším obyvateľstvom a dobrodružne naladenými kolonistami ako kontakt s niečím dekadentným a nízkym, hoci pokrokový systém hospodárstva a spoločenského zriadenia čitateľa okamžite vyvádza z omylu. Hlboký teologický charakter Krištofa Kolumba aktivuje myšlienky na náboženské zjednotenie s tamojšou komunitou, no tieto ambície sa stretnú s prirodzenou rezistenciou a čoskoro sa z božsky pôsobiacich objaviteľov vo výstrednom šate stanú štvané zvery stratené v neznámom a nepriechodnom teréne. Tento fakt využíva o niekoľko desaťročí veľký a výbojný Inka Atahualpa a podniká smelú cestu do Európy, kde boli aktívne mená ako nemecký reformátor a teológ Martin Luther, Karol V. Habsburský, Thomas Moore či Erasmus Rotterdamský. Celý európsky kontinent je poznačený vojenskými konfliktmi a neustálym napätím, ktoré udržiava invazívna Osmanská ríša s inteligentnými a rafinovanými sultánmi. Rovnako vplýva na tok histórie aj rozsiahle hnutie katolíckych reforiem, ktoré vyvolal wittenberský kazateľ a učiteľ teológie Martin Luther, zakladateľ luteránskej cirkvi. Tá sa dostáva do vyostreného konfliktu s pápežskou stolicou dominantného Leva X., ktorý bol nekompromisnou a politicky zručnou hlavou cirkvi v období renesancie.

Práve tieto turbulentné strety záujmov čelia i ďalšej, hoci z dejinného hľadiska, samozrejme, fiktívnej invázii kolonistov z kontinentu, aký je doposiaľ neznámy a fabulačne odolal náporu epidémií, tiež si osvojil technickejšie jazdectvo a postupne sa v hojnom počte rozptýlil po európskom kontinente, kde vládne akýsi kult pribitého boha. Inka si svoju významnú pozíciu energicky vybojuje a v kombinácii s nespokojným a revoltujúcim obyvateľstvom viacerých európskych krajín začne predstavovať reálnu hrozbu, čo v záujmoch znavených, no stále militantných národov vytvára ďalší priestor na otvorený vojenský konflikt.

Priaznivci videohernej série stratégií Civilization budú mať pre román Civilizace s podtitulom Konkvista naruby hlboké pochopenie, keďže zábavná transformácia dejín je tu hlavnou náplňou práce. Každý národ, ktorý hráč reprezentuje, má pomerne jednoducho znejúci, no náročný cieľ ‒ zvíťaziť a postupne obsadiť celý svet. Laurent Binet si však dáva náročnejšiu úlohu. Snaží sa čitateľom ponúknuť komplexnú a nielen vojenskú, ale aj ideologickú a politickú fikciu, kde od začiatku vykladá všetky karty na stôl a nepredstiera, že má patent na pravdu. Napriek priznaným konšpiráciám je ale román duchaplným svedkom dejín, s ktorými autor dokáže profesionálne pracovať, a jeho poctivý prístup môže v budúcnosti vyprodukovať i ďalšie romány s nepredvídateľným situovaním kontextu.


Laurent Binet: Civilizace

Argo, 2021

Preklad: Michala Marková


Recenznú knihu poskytlo kníhkupectvo Kosmas.

Zobraziť diskusiu (0)

Civilizace

Civilizace

Binet Laurent

Román Civilizace stojí na této hypotéze: Atahualpa, vládce Incké říše, se vylodí v Evropě Karla V. Habsburského.

Kúpiť za 16,83 €

Sedmá funkce jazyka (tvrdá väzba)

Sedmá funkce jazyka (tvrdá väzba)

Binet Laurent

Druhý román autora pozoruhodnej knihy HHhH sa opäť pohybuje v historických kulisách, ale tentoraz ide o minulosť o niečo menej vzdialenú - o 80. roky 20. storočia - a o radikálnu zmenu žánru: Laurent Binet sa miesto historického románu púšťa do vôd postmoderny, krimirománu a konšpiračného thrilleru. Historické udalosti už nerekonštruuje do čo najpresnejších detailov, ale ako východiskový materiál ich majstrovsky a hravo mieša s fikciou. Je 25. februára 1980 a v jednej parížskej ulici zrazila dodávka chodcov. Išlo by zrejme o tragickú, no ničím výnimočnú udalosť, nebyť toho, že oným chodcom bol svetoznámy francúzsky semiológ Roland Barthes a že sa práve vracal z obeda s prezidentským kandidátom Françoisom Mitterrandom.

Kúpiť za 17,77 €

Sedmá funkce jazyka (mäkká väzba)

Sedmá funkce jazyka (mäkká väzba)

Binet Laurent

Druhý román autora pozoruhodné knihy HHhH se opět pohybuje v historických kulisách, ale tentokrát jde o minulost o něco méně vzdálenou – o osmdesátá léta dvacátého století – a o radikální změnu žánru: Laurent Binet se místo historického románu pouští do vod postmoderny, krimirománu a konspiračního thrilleru. Historické události už nerekonstruuje do co nejpřesnějších detailů, nýbrž je coby výchozí materiál mistrně a hravě mísí s fikcí.

Kúpiť za 14,63 €

HHhH (mäkká väzba)

HHhH (mäkká väzba)

Binet Laurent

Je květen 1942 a výsadkáři Jozef Gabčík a Jan Kubiš se připravují na cíl operace Antropoid: zabít Reinharda Heydricha, zastupujícího říšského protektora Protektorátu Čechy a Morava, "pražského kata" a "blonďatou bestii". Druhého nejvyššího muže v hierarchii SS provází šeptem pronášená tajemná zkratka HHhH: Himmlers Hirn heißt Heydrich - Himmlerův mozek se jmenuje Heydrich.

Kúpiť za 13,30 €

Podobný obsah

Exodus podle Mosadu

Recenzie

Exodus podle Mosadu

Gad Šimron chytal bronz na sudánskych plážach v modernom letovisku. Boli 80. roky a on si spolu s partiou zaumienil, že odolá pudom, nebude flirtovať s miestnymi ženami a plne sa bude koncentrovať na svoju misiu. Nie, neprišiel rekatolizovať moslimské prostredie. Okrem svojho pobytu v hotelovom apartmáne je totiž agentom Mosadu, ktorý má z oblasti spolu s priateľmi vyslobodiť etiópskych židov. Na moslimskom území im hrozilo nebezpečenstvo, navyše, spoločenská situácia v okolí bola taktiež napätá.

Humorná fantastika pre deti

Recenzie

Humorná fantastika pre deti

Jedna z vetiev fantastiky, o ktorej sa často nepíše, je fantastika pre deti. A je to škoda pretože ide nezriedka o zábavné čítanie plné originálnych nápadov a až absurdných zápletiek. Obzvlášť zaujímavým prípadom sú príbehy spisovateľa Chrisa Priestleyho, keďže sa inšpirujú takými autormi ako E. A. Poe, H. G. Wells alebo A. C. Doyle.

Iné meno pre domov

Recenzie

Iné meno pre domov

Oceňovaná a medzinárodne prekladaná autorka Jasmine Wargaová v poetickom románe Jiné jméno pro domov, napísanom nezvyčajne formou voľného verša, opísala príbeh o hľadaní porozumenia a lásky vo svete, ktorý uprednostňuje povrchnosť alebo krik zbraní. Príbeh dievčaťa Jude, ktoré musí utiecť s mamou z vojnou zasiahnutej Sýrie do USA ukazuje, aký bohatý vnútorný vesmír si so sebou nesú emigranti.