Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

​Ani teraz, ani vtedy, ani potom.

Román Rozšírenie bojového poľa je priamym výsmechom tézy - žiť pre prítomné okamihy. Houellebecq nemusel do detailu opisovať atmosféru okolia. Všetko sa automaticky vtiahne do hmlistej sivej. Paríž sa stane neznesiteľným miestom pre život a opisovaná generácia je terčom vulgárnych a skeptických úvah o tom, aké smiešne je živiť akékoľvek ambície a idealizovanú vôľu po budúcnosti. Kniha je neveriackym mávnutím ruky nad rôznymi snahami a náboženstvom v nej je žitím obmedzená samota.Túto ale netreba ľutovať.

Úkony hlavnej postavy sa obmedzujú na prázdne plnenie úloh, neobhajuje omyly firmy, nechce oponovať, ani nasilu rozvíjať konverzáciu. Ľudí rozoberá postupne ako cibuľu. Na vrchu je niekoľko sypkých vrstiev šupky, pod ňou jedlá hmota, pre isté zmysly odpudivá. A to skúste do nej zarezať alebo zahryznúť! Je tu cibuľa, taká, aká je - oválna, štipľavá. Dá sa použiť ako základ komplikovanejšieho jedla, môžete ju pokrájanú hodiť na vriacu panvicu s vajíčkami, zamiešať do šalátu. Stále je to obria cibuľa za pár centov, do ktorej sa ide rezať. Podobne sa Houellebecq díva na ženy. Všíma si ich zjav, váhu, oči a podrobuje ich kritike. Sexuálnej, existenciálnej, estetickej. Venuje sa im, keď stoja v tesnej blízkosti, no prepiera cez ne svoju erotickú frustráciu.Román Rozširovanie bojového poľa polarizoval Houellebecqových čitateľov na dvojfarebné tábory. Odporcov a priaznivcov. Nepriateľov knihy si vie vyrobiť skutočne rýchlo, už v prvých vetách:

V piatok večer som bol pozvaný na večierok ku kolegovi z práce. Bolo nás tam asi tridsať, samé stredné kádre vo veku dvadsaťpäť až štyridsať rokov. Zrazu sa jedna krava začala vyzliekať.” (s. 9)

Bum. Kniha môže ísť s nechuťou nazad na pult kníhkupectva. V takejto situácii žila aj v 90. rokoch, kedy vyšla prvý krát a vyžarovala ostrý cynizmus, mizogýniu, no a v neposlednom rade frustráciu a depresiu, ktorá je priznanou látkou samoty v modernom meste.

Napriek rozpoloženiu hlavného protagonistu vidieť snahu o socializáciu, chodieva na večere, zúčastňuje sa večierkov, popíja, nasilu konverzuje. V tichosti je čitateľný odkaz: „stále som tu, napriek všetkému. Skúšam sa baviť a stretávať ľudí. Možno mi to nejde, ale skúšam”. Najsmutnejšou zložkou románu je pocit, že reflektovaný IT špecialista nemá priestor a odvahu na identifikáciu svojich osobnostných hodnôt. Vie sa zaradiť materiálne, národne, no chýba mu individualita. Zostávajú tu ľudia, na ktorých sa díva s pohárikom v ruke cez cigaretový dym a nechce na nich byť dobrý a jemný. Všetkých vníma ako vinné produkty zabehnutých sociálno - politických štruktúr a ako spisovateľ i on zaujíma nestabilné miesto v pozorovateľskom rohu.

Napriek hmatateľnému opovrhnutiu početnými skupinami ľudí je tu aj sila hlasu, ktorý sa odráža od predmetov a objektov. Houellebecq v nich odkrýva podstatu plynutia času, každému objektu predchádzal nejaký proces výroby, každý z nich bol nový. Je tu stena, ktorú niekto musel postaviť, niekto natrieť a niekto, kto tú stenu napokon zničil. Alebo, ako sa to vezme:

“Na stanici metra Sévres - Babylone som videl zvláštne graffiti. „Boh si prial nerovnosť, nie nespravodlivosť,” hlásal nápis. Zamyslel som sa, kto môže tak dobre poznať Božie úmysly.” (s.32)


“…Pred päťsto či šesťsto rokmi musel byť Rouen jedným z najkrajších miest vo Francúzsku; dnes je však v keli. Je celý špinavý, zanesený, zle udržiavaný, nivočený neustálou prítomnosťou áut, hlukom, splodinami. Neviem, kto je tu starostom, ale stačí desaťminútová prechádzka po starom meste a je jasné, že je buď absolútne neschopný alebo skorumpovaný”. (s. 70)

Človek v tomto románe nie je len servítkou, do ktorej si potrebuje autor utrieť svoje ufrfľané ústa. Je pohyblivou a tvárnou figúrou. Michel Houellebecq vníma celky a medzi riadkami ukazuje čistotu, ktorá sa stala pôdou pre všetku špinu sveta.


Literárna bašta 2019

Michel Houellebecq
Rozšírenie bojového poľa

Preklad: Mária Ferenčuhová

Zobraziť diskusiu (0)

Rozšírenie bojového poľa

Rozšírenie bojového poľa

Michel Houellebecq

Kultový francúzsky román z 90. rokov, ktorý publikum rozdelil na bezvýhradných fanúšikov a zúrivých odporcov Michela Houellebecqa. Hlavný hrdina jeho románového debutu, tridsaťročný IT špecialista, so suchou iróniou rozpráva o svojom banálnom živote bez ambícií, bez priateľov a bez lásky. Zatiaľ čo jeho kolegovia bojujú o zvýšenie platu a uzurpujú si čoraz viac rozkoše, on upadá do depresie.

Kúpiť za 10,00 €

Podobný obsah

Edičný plán Literárnej bašty — I. polrok 2020

Knižné ochutnávky

Edičný plán Literárnej bašty — I. polrok 2020

Sviatky odpočinku ubehli ako voda. Po rušnej jeseni pre vás máme pripravené ďalšie tituly z rozbehnutých edícií, ako aj zopár nových projektov. Lenivým a opatrným pohybom sa pozrime na to, čo chystáme v prvej časti roka 2020 a s ktorými knihami si budete môcť opäť v pokoji vydýchnuť a premýšľať počas letných dovoleniek. Ak vám to, samozrejme, bude dopriate.

Poviedka mesiaca február 2020: Ziemowit Szczerek - Sivý dym

Knižné ochutnávky

Poviedka mesiaca február 2020: Ziemowit Szczerek - Sivý dym

Maďarsko vedie vojnu proti Rumunsku, Moskva a Petrohrad sú minulosťou, Dunaj sa rozlial do celej Panónskej panvy. Kde to, dopekla, sme? Nad strednou a východnou Európou sa rozprestiera tajomný Sivý dym. Neplatia v ňom fyzikálne zákony, nefunguje v ňom nič z normálneho sveta. Rastúca hmlovina priťahuje pozornosť vedcov, ale aj rôznych dobrodruhov. Jedným z nich je Marcin Szreniawa, vojnový reportér a agent tajnej organizácie, ktorý sa pohybuje po regióne Dymu a viac ako odpovede na pálčivé otázky ho zaujíma permanentné vzrušenie. A ešte drogy. Román poľského reportéra a spisovateľa Ziemowita Szczereka, to je buď geopolitické sci-fi, futuristická tragigroteska, alebo prognóza vývoja na pár (posledných) rokov v strede Európy.

Slovenskú realitu je dobré zažiť aj v Bystrici – v dobrom, aj v zlom.

Správy

Slovenskú realitu je dobré zažiť aj v Bystrici – v dobrom, aj v zlom.

S banskobstrickým aktivistom Slavom Sochorom sme sa porozprávali o znovuoživenom projekte rezidenčného domu pre spisovateľov v stredovekej Bašte, aj o tom, prečo by mohla byť Banská Bystrica zaujímavejšia než Bratislava. Slavo Sochor je študentom scenáristiky a dramaturgie na FTF VŠMU v Bratislave, spoluzakladateľom staronového banskobystrického Artfora a letného kultúrneho projektu Kino v bazéne. Má rád Banskú Bystricu.